CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
40
jelického posla spod Tatier, Stráže na Sione a Nového rodu. Dodám však, že som ich analyzovala z pohľadu žurnalistiky ako vedného odboru.
No pri písaní o evanjelických médiách v prítomnosti som stále váhala. Mám rada našu
evanjelickú tlač a som s ňou spätá. A tak som znova a znova listovala staršími i novšími vydaniami periodík. Môj obrovský starý dubový stôl v pracovni bol doslova pokrytý výtlačkami Evanjelického posla spod Tatier, Cirkevných listov, Diakonie.sk, Evanjelického východu,
Cestou svetla či zborového časopisu Evanjelická Bratislava. Kolorit dotvárali vydania Biblie, moje poznámky, analýzy, publikácie Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry, odborná
literatúra, modlitebná pomôcka Tesnou bránou a viac ako desať ročníkov vydaní Tranovského evanjelického kalendára.
A bola som pokorená. Izba bola odrazu naplnená slovami. Odkazmi. Posolstvami.
Časom. Prežitým, no nie zabudnutým. Správy, reportáže, rozhovory, duchovné úvahy,
poézia, próza, modlitby, fotografie. Mozaika tisícich okamihov zachytená na stránkach,
ktoré sú vlastne dejinami našej cirkvi. A mám na mysli nielen stránky klasických periodík,
ale aj internetové stránky našej cirkvi. Aj virtuálny priestor je archívom cirkevného času.
Listovala som teda ďalej tirážami, kontaktmi na redakcie a uvažovala nad tým, čo prežívajú naši redaktori cirkevných médií či tvorcovia náboženských programov v Rozhlase
a televízii Slovenska. Tlmočia Božie slovo, informujú o živote cirkvi, nazerajú do duší duchovných pastierov, ale aj nás – veriacich. Prihovárajú sa nám slovom, obrazom, zvukom.
To všetko má pečať Božieho ducha. A mnohé mediálne výstupy budú o pár rokov neoceniteľným zdrojom pravdy, pamäte, stôp času. Aj preto mi je ľúto, že skvelé texty z väčšiny
našich cirkevných periodík nenájdeme publikované v plnej verzii na internete, alebo lepšie vyjadrené – sprístupnené pre širokú verejnosť. Isteže, ekonomické záujmy nepustia.
Avšak záujmom cirkvi má byť predovšetkým zvestovať evanjelium Spasiteľa Ježiša Krista.
Záujmom má byť hovoriť o Bohu tak, aby hlas cirkvi počuli a v tomto prípade „videli“ zástupy ľudí – aj pri internete. Záujmom cirkvi má byť, aby Božie veci tlmočila súčasníkom
v ich generačnom jazyku. Záujmom cirkvi má byť Božia misia, pre ktorú musí nachádzať
nové prístupné komunikačné prostriedky.
Dovoľte mi drobnú vsuvku. Pred začiatkom kurzu, ktorý vediem na Katedre žurnalistiky FiF UK v Bratislave, sa jeden z mojich študentov pripravoval na seminár z dejín žurnalistiky. Zrejme sa mal oboznámiť s titulmi z oblasti náboženskej tlače na Slovensku, ale
to nie je podstatné. A tak „narazil“ na periodikum – Evanjelický posol spod Tatier. Takmer mi zastalo srdce, keď sa študent nahlas opýtal, čo je to za časopis a či ešte vychádza...
Nuž, ako pedagogička a členka našej cirkvi som musela zareagovať a zodpovedať otázku.
Vysvetlila som študentovi, že týždenník má vyše storočnú tradíciu, že je tradičným periodikom
evanjelikov a. v. a že ho možno kúpiť v kostoloch či evanjelických kníhkupectvách, prípadne
si ho predplatiť, a potom prečítať aj na internete. Medzi titulmi v stánkoch s tlačou ho však
nenájde...
Bolo mi smutno, keď som si uvedomila, že cenné texty evanjelickej tlače ostávajú zväčša dobre ukryté pred zrakmi nového publika, pre ktoré sa internet stáva profesionálnou
i súkromnou – samozrejmosťou. Pouvažujme teda spoločne, ako by sme mohli pomôcť
pri zmene tejto situácie. A pokúsme sa vytvoriť archív povedzme Cirkevných listov na internete, aby si v ňom mohli súčasné i budúce generácie evanjelického kňazstva
a evanjelických čitateľov bez problémov „kliknutím“ zalistovať.