CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
alebo sa vrátia k svojim pôvodným rodinám. A slovíčko ísť je napokon spojené s príchodom
Noémi a Rút naspäť do Betlehema. Sloveso sa vytratí až potom, keď Rút dôjde na miesto svojho cieľa, keď nájde svojho budúceho manžela Boáza.
Putovanie Rút a Noémi je bližšie charakterizované ďalšími opakujúcimi sa heslami. Sú
to slová opustiť (ázab) a vrátiť sa (šúb). Vystihujú životné skúsenosti ľudí, ktorí na dlhší čas
odchádzajú z domova preč. Majú svoj význam v doslovnej i v duchovnej rovine, keď človek zmení z nejakých dôvodov svoje životné prostredie a je vystavený vplyvu okolia.
Vplyv cudzieho prostredia môže byť vnímaný rôzne. Ak sme spomenuli, že v majstrovskej
literárnej štruktúre knihy Rút sa v pozadí každej kapitoly skrýva nejaká pasáž Mojžišovho
zákona, s ktorým kniha vedie vnútorný dialóg, v prvej kapitole je to okrem ustanovenia
o švagrovskom manželstve (5M 25) vymedzenie sa voči Moábcom a ich vplyvu (5M 23, 4
– 5). Moábcov sa mali Izraelci a Júdejci vystríhať. Z cudziny a jej vplyvu možno mať neraz
oprávnené obavy. Človek býva vystavený cudzím vplyvom a môže sa vzdať vlastnej identity. Aj Rút mohla byť takouto cudzinkou, pred ktorej vplyvom sa treba vystríhať, no biblický spis polemizuje s mechanickou platnosťou tohto predpisu Mojžišovho zákona.
Heslá opustiť a vrátiť sa, ktorými biblický autor dotvára význam predošlého hesla kráčať, vydať sa na cestu, majú veľkú výpovednú hodnotu. Elímelechova rodina opúšťa domov
pre hlad, po smrti manžela v cudzine sa však Noémi cíti opustená. Vracia sa naspäť domov, no straty ju vedú len k pocitom trpkosti vyjadreným v jej novom mene (1, 20). Rút
však po smrti svojho manžela rovnako opúšťa svoju domovinu Moáb, lebo nechce opustiť svoju svokru Noémi. Zanecháva pokrvných príbuzných, moábskych bohov i krajinu, aby
vykročila smerom k nie celkom istej budúcnosti za vzdialeným cieľom ako kedysi Abrahám (1M 12). Nakoniec je to cudzinka Rút, ktorá paradoxne pomôže vyplniť bolestivú prázdnotu svojej svokry Noémi (1, 21), keď sa narodí vnuk Óbéd a trpkosť sa zmení na požehnanie
(4, 14). Samotná biblická kniha neskôr označuje Noémi i cudzinku Rút ako navrátilky (1,
22; 2, 6; 4, 3), hoci v skutočnosti sa domov vracia len Noémi.
Aj my si pri našich dnešných cestách a zmenách životného kontextu musíme uvedomovať, čo opúšťame a k čomu sa chceme vrátiť. Sme neraz vystavení cudziemu prostrediu, ktoré nás ovplyvňuje telesne i duchovne. Treba iste dôsledne zvažovať, ktoré vplyvy
sú pozitívne a ktoré nie. Rút i Orpa si každá nakoniec zvolili vlastnú cestu. Zmena životného kontextu, dlhod