Cielená liečba
Najnovšou skupinou liekov v onkológii sú
tzv. cielené lieky. Nejde o klasickú chemoterapiu,
ale sú to lieky, ktorých úlohou je zablokovať konkrétny receptor, alebo molekulu (teda presný cieľ
v nádorovej bunke). Tým sa dosiahne prerušenie
vedenia signálu do jadra nádorovej bunky. Oslabením takýchto signálov sa dosiahne spomalenie
množenia nádorovej bunky, alebo jej zánik. Cieľ
tejto liečby je veľmi špecifický a vyskytujúci sa
hlavne na nádorových bunkách a preto sú vo všeobecnosti nežiadúce účinky tejto liečby miernejšie
a odlišné od nežiadúcich účinkov klasickej chemoterapie. Niektoré z nich sú podobné pre viacero
liečiv a niektoré sú veľmi špecifické. Pri tejto liečbe je veľmi dôležité, aby lekár poznal celé spektrum nežiadúcich účinkov, spôsob monitorovania
pacienta a manažment rôznych stupňov toxicity.
Samozrejme, spolupráca pacienta a lekára sa uľahčí ak je pacient dostatočne oboznámený s liekom
ktorý užíva, to znamená, že okrem základného mechanizmu účinku a očakávanej efektivity pozná aj
základné spektrum nežiadúcich účinkov.
Celá skupina tzv. cielených liekov sa dá rozdeliť na dve hlavné skupiny:
1. Monoklónové protilátky – protilátky namierené proti niektorej časti nádorovej bunky, alebo látok dôležitých v nádorovom procese. Do
tejto skupiny patrí trastuzumab (Herceptin),
rituximab (Mabtera), cetuximab (Erbitux),
bevacizumab (Avastin), alemtuzumab (Campath), panitumubab (Vectibix), gemtuzumab
(Mylotarg) a iné.
Do tejto skupiny patria aj monoklónové protilátky, kde je na molekulu protilátky naviazaná radioaktívna látka. Tým sa dosiahne zvýšenie
29