BIZNIS 01/2014 | Page 8

Každý môže nájsť svoje povolanie

Máme veľa nezamestnaných a bude ich čoraz viac. Roboty, automaty a počítače sú čoraz lacnejšie a ľudia drahší. Stroje vysypávajú odpadkové koše do smetiarskeho auta, vydávajú tovar objednaný v e-shope, obsluhujú pacientov v nemocniciach. Roboty upratujú priestory, skenujú a analyzujú informácie na internete, hrajú na hudobných nástrojoch, vyhrávajú v šachu a pripravujú sa na majstrovstvá sveta vo futbale. Pokojní nemôžu byť ani kuchári a milovníci dobrého jedla – máme už aj 3D tlačiarne jedla a automatické linky na výrobu mäsa.

Keď ľudí nebaví práca

Zvyšovanie produktivity práce postupne redukovalo počty zamestnancov v poľnohospodárstve a priemysle – v médiách sa pravidelne objavujú hororové fotografie z Detroitu. Dnes sa masívne redukujú pracovné miesta v službách. To nie je kríza, ale vývoj. Jediný sektor, ktorý dlhodobo rastie, sú zamestnanci štátu – patria sem aj evidovaní nezamestnaní. Počet neevidovaných ľudí bez práce však rastie rovnakou rýchlosťou.

Zdá sa, že právo na prácu budú mať viac roboty ako ľudia. Súčasné prieskumy však ukazujú, že vyše šesťdesiat percent zamestnancov ich práca nebaví a nenachádzajú v nej takmer žiadne potešenie. Iba peniaze. Vyše desatiny ľudí vraj chodí do práce škodiť – práca ich neteší, ale baví ich, keď môžu pokaziť prácu alebo radosť z nej niekomu druhému. A zostala zhruba iba štvrtina ľudí, ktorí v práci nachádzajú uspokojenie a sebarealizáciu.

Nechuť z toho, čo robíme

Všetci ostatní chodia do zamestnania, ktoré ich zamestnáva často nezáživnými činnosťami, za ktoré síce dostávajú peniaze, ale v podstate sú otrokmi. V práci sa tešia na víkendy, dovolenku a mnohí z nich počítajú zostávajúce roky do dôchodku.

Ak sa domnievate, že hovorím iba o zle platených zamestnancoch, ktorí robia ťažkú a monotónnu prácu, mýlite sa. Ešte väčšími otrokmi sú často dobre platení manažéri v zlatých klietkach, ktorí niekedy nepredávajú len svoju prácu, ale aj osobnú slobodu či rodinný život.

Stretávam ich. Svoju frustráciu niekedy utopia v luxuse alebo v pracovnom nasadení. Niektorí majú odvahu vymeniť prácu, ktorá ich zamestnáva, za prácu, ktorá ich povoláva. Nachádzajú svoje povolanie a v ňom slobodu a šťastie, ktoré často vyvážia „istoty, bezpečnosť a komfort” v zamestnaní. Pozor: nepíšem o tom, že každý človek si má vybaviť živnostenský list alebo založiť firmu. Hovorím o tom, čo nás povoláva a motivuje, čo nám dáva v našom živote zmysel, slobodu a kde môžeme rozvinúť svoj talent a dosiahnuť majstrovstvo.