ARCH 12/2019 web ARCH_12_2019_web - Page 18

Realizácie Polyfunkčný súbor Bratislava PMArchitekti Č o je správne, to je krásne /1/ Bratislavské sídlisko Pošeň, ohraničené ulicami Tomášikova, Ružinovská a  Gagarinova, bolo vystavané v  rokoch 1965 – 1968. Spolu s  ďalšími časťami Ružinova (Štrkovec, Trávniky a  Ostredky) napĺňalo zámer územného plánu z roku 1956 sústrediť intenzívnu bytovú výstavbu na jednom mieste v ľahko dostupnom rovinatom teréne. Ružinov mal byť štvrťou postavenou v  duchu moderny – s  voľnou urbanistickou štruktúrou, obklopenou zeleňou, oddele- nou od rušivých funkcií. Tento zámer sa do značnej miery podarilo uskutočniť. Vytknúť by sme mu mohli snáď len prílišnú uniformitu jednotlivých panelákov, poddimenzovanú vybavenosť či naozaj dokonalé segregovanie funkcií, ktoré kladie zvýšené nároky na do- pravu. Aj dnes patrí Pošeň k  vyhľadávaným lokalitám na bývanie. Čo sa však zmenilo oproti dobe jeho vzniku, je status Bratislavy. Z  provinčného 250-tisícového mesta sa stalo hlavným mestom 32 štátu s  takmer dvojnásobkom obyvateľov (a  ďalších 250 tisíc návštevníkov). To si vyžaduje aj zmenu paradigmy mestského plánovania. Áno, dostávame sa k téme zahusťovania. Keď v roku 2005 vypísal majiteľ nezastavaného pozemku medzi ulicami Seberíniho a  Petzvalovou súťaž na jeho možné využitie, paralelne sa začali odvíjať dva príbehy – nadšená aktivita architek- tov a  okamžitý odpor obyvateľov. Súťaž vyhral autorský tím oko- lo architekta Petra Moravčíka. Pôvodný súťažný návrh sa neskôr v  štúdii (2009) pretransformoval do dnešnej podoby, ktorá veľmi citlivo využíva nepravidelnú „zvyškovú“ parcelu medzi dvoma su- sediacimi urbanistickými konceptami – rozvoľnenými solitérmi zo šesťdesiatych rokov a  blokovou zástavbou z  roku 2003. Tro- jica objektov prepojená spoločnou garážou a  čiastočne aj nízkou podnožou uzatvára nedopovedané fragmenty blokov, výškové zónovanie jednotlivých hmôt a  ich orientácia reagujú zas na pôvodný koncept sídliska. Ďalším z cieľov bolo v súlade s územným plánom vniesť do prostredia potrebnú vybavenosť a, v  neposled- nom rade, jednoznačne artikulovať verejný priestor vnútrobloku, ktorý dovtedy tvoril len zanedbaný trávnik a náletová zeleň.