s ním by som sa asi prekotila a padala a padala až do Zakopaného). Ísť dole s mokrými kraťasami sa
mi nechcelo. Ale keď som už úspešne vyniesla svoj zadok hore, nešla tam elektrina! Takže to
znamenalo, že okrem toho, že musíme ísť dole pešo, nefungovalo tam ani občerstvenie a nám sa
míňala pitná voda! Alebo sme ju už nemali?! No hrôza. Ešteže záchody fungovali, ale vzhľadom na to,
že tam tiekla voda pod mini kohútikom, bola aj teplá. Tak som si aspoň oprala kraťase. Ešte sme sa
trochu pokochali výhľadom, dali si desiatu s radlerom a postavili sa na hranicu, kde sme boli jednou
nohou na Slovensku a druhou v Poľsku.
Jaskyňa Dziura
Pohľad na Kasprov vrch
Cestu dole sme zvolili druhú možnosť trasy a naozaj uvažujem, ktorá bola horšia. Ale prekvapovali
ma ľudia, ktorých sme stretávali pri zostupe. Išli na Kasprov vrch a pritom už bolo naozaj veľa hodín.
Veď to kedy chceli prísť dole?! Ani sa nečudujem, že od hotela stále lietal vrtuľník horskej služby.
Cesta dole bola fajn, i keď hrozilo, že schytíme búrku. To som zažiť fakt nechcela. Až taký
adrenalínový turista nie som. Už ku koncu zostupu mali moje šľapy dosť. Boleli ma a tešila som sa,
kedy sa vyzujem. S frajerom sme snívali o Kneippovom kúpeli v sprche (striedanie studenej a teplej
vody na chodidlá). Ale predsa len sme zvládli vynoriť sa pri lanovke, kde som hneď trielila k vode,
ktorá sa tam dala načapovať a hltala ju plnými dúškami. Potom sme si vychutnali občerstvenie a ešte
sme pešo šli k hotelu, ale po malom oddychu nohy nabrali druhý dych. Tam sme osprchovali a večer
strávili pri víne na teraske. Po takom výkone sme si to zaslúžili.
Ďalší deň nám veľmi neprialo. Mračná sa zhrčili nad Tatrami a hrozilo, že bude pršať. Stihli sme
však lanovku na Wielku Krokiew, ktorú sme mali od hotela na skok. Potom sme sa schovali pred
dažďom, ktorý nás z cukrárne vyhnal späť do hotela, kde sme leňošili. Keď sa počasie trochu umúdrilo,
zašli sme na minivýlet k jaskyni Dziura na okraji národného parku, a dalo sa do nej aj vojsť. Je to
uprostred lesa, bez sprievodcov. Taká malá dzurka. Bola tam tma, bolo to strmé, ale zvládla som to.
Ak by ma tam frajer nechal, asi by mi nebolo všetko jedno. Našťastie ma tam nenechal. Odtiaľ sme
stihli ešte edukačný park so zvieratami a hrami, ktoré boli síce pre mladšie ročníky, ale zabavili sme
sa aj my. Ten sa nachádzal pri spomínanej lanovke. Ono sa to všetko nachádzalo vlastne na okraji
21