zemi a tlačil sa nohami, a celý čas mi pozeral do očí. Neviem, koľko času prešlo odkedy som uvidel
jeho prsty, až kým sa to ku mne dostalo a chytilo ma za členok. Úplne som stratil pojem o čase. Zrazu
som cítil ako padám, stisk na členku bol stále silnejší, a vtedy som si to uvedomil. Ten zmrd ma ťahá
so sebou pod zem. Začal som kričať, vlastne nie kričať, ale vrieskať. Neveril som, že moje hrdlo je
schopné vydať taký zvuk. Celé telo mi zaplavil adrenalín, kopal som, vrieskal, udieral, ale tá vec bola
stále hlbšie v zemi a ja som bol stále bližšie k rovnakému osudu, ako moje sliepky. V tom šialenom
besnení sa mi ho nejakým zázrakom podarilo kopnúť do hlavy, pocítil som ako stisk na členku
povoľuje, až nakoniec povolil úplne. Potom si už len pamätám, ako ma dvaja debili nakladajú do auta.“
Na to sa Jožo s Ivanom na seba pozrú a pomyslia si, že niektoré veci je lepšie nevedieť.
Staromestské noviny, 19.8.2017
Polícia stále pátra po príslušníkovi zo svojich vlastných radov, ktorý je nezvestný už štvrtý deň.
Jeho kolega tvrdí, že posledné dni pred zmiznutím bol akýsi zvláštny, možno nejaké rodinné
problémy. Manželka nezvestného však odmieta akékoľvek rodinné problémy a naopak tvrdí, že zmena
správania súvisela s nejakým prípadom z práce. Žiadnu oficiálnu správu sme ale od Polície Slovenskej
republiky neobdržali, viac sa vraj dozvieme ak budú mať viac stôp týkajúcich sa jeho zmiznutia. Podľa
svedkov bol naposledy videný na Petrvalzkej ulici, preto ak máte akékoľvek informácie, ktoré by
pomohli pri jeho nájdení, kontaktujte našu redakciu.
Originál príbeh nájdete na stránke Amatérskych príbehov:
https://amaterskepribehy.wordpress.com/2019/10/28/hajzerova-a-lazar-prsty/
10