Mama počúvala ich rozhovor a postavila sa vedľa otca. ,,Otecko má pravdu. Aj ja som bola vysoká a napriek
tomu som sa mu zapáčila, zaľúbil sa do mňa a nakoniec sme sa vzali.“
,,A ľúbim vašu mamu doteraz,“ zašepkal a pobozkal ju láskyplne na líce.
Krištof ich s nevôľou sledoval. Na chvíľu sa stal neviditeľným a ani trochu sa mu to nepáčilo. ,,Už prestaňte!
„Lebo sa povraciam!“
Namiesto odpovedi ho otec vzal do náručia a posadil si ho na ramená.
Chlapec sa začal okamžite brániť. ,,Ociiii, daj ma dole! Však už som skoro dospelý chlap! Ako budem vyzerať?“
zvolal zúfalým hlasom, keď si všimol, že sa na ňom z diaľky cudzí chlapci rehocú.
Otec sa ticho zasmial. ,,Musíš sa naučiť pozerať z výšky, synak. Tak pochopíš svet svojej sestry. Ona sa to
tiež musela učiť.“
Krištof sa chvíľu vzpieral, ale potom prestal. Zadíval sa na šíre more, ktoré sa na slnku jagalo ako zlato.
Hladina vody bola nezvyčajne pokojná, až mal pocit, že mu chce pošepkať tajomstvo. Vtáci sa vznášali vo
vetre, užívajúc si slobodu a pekné počasie. Odrazu sa na svet začal pozerať inými očami a uvidel aj to, čo
predtým prehliadal. ,,Je to zvláštne, ocino,“ prehovoril.
,,A čo také?“ opýtal sa ho naoko prekvapene.
,,Teraz to vidím tak nejako inak,“ pripustil. ,,A je to lepšie než predtým.“
,,Tak to som rád. Dám ťa teda už dole,“ chystal sa ho položiť na zem, ale jeho syn mu v tom zabránil.
,,Už mi to nevadí. Pokojne ešte zostanem na tebe sedieť. A vieš čo mi napadlo?“
Otec sa usmieval popod fúzy. ,,Počúvam.“
,,Lily má vlastne šťastie, pretože vidí až za horizont,“ ukázal rukou do neznáma. ,,Dúfam, že keď vyrastiem,
budem mocný ako strom a vysoký ako stožiar,“ zvolal uveličene. ,,A už sa nebudem báť výšky!“
Otec sa pozrel na dcéru, ktorá ich bez slov počúvala. ,,Vidíš Lily, ako tvoj brat vyrástol?“
Zamračila sa. ,,Áno. Odteraz sa s ním budem musieť deliť o svoj raj. Tak to sa teda fakt teším,“ založila si
ruky cez hruď.
Ernest sa od srdca rozosmial. Keď k nemu jeho žena pristúpila, uvoľnene sa o neho oprela. ,,Ach, bolo tu
tak krásne. Škoda, že sa musíme vrátiť.“
Obrátil k nej tvár. V jeho očiach sa zračila hlboká láska. ,,Nezáleží na mieste, ale na tom, že sme ako rodina
všetci spolu. Nech už sa ocitneme kdekoľvek.“
stránka 41