Dovolenka za trest
autor: Viktória Dominová
Zobudili ju hlasné výstrely. V prvom rade netušila, čo sa deje. Srdce jej tĺklo silno ako zvon na kostolnej
veži a hrozilo, že jej vyskočí z hrude. V hotelovej izbe vládlo prítmie, pretože pred spaním zastreli žalúzie,
aby ich ráno prudké slnko nevyhnalo z postele skôr.
Hmatala po mieste na posteli vedľa seba, a keď sa jej prsty zakvačili do kostnatého pleca, silno ním zatriasla.
„Ella, vstávaj!“ mrmlala, lebo hlas mala zachrípnutý po dlhom spánku. V hlave jej trešťalo, v ústach
mala sucho. Dôvodom bola prázdna fľaška položená pri posteli. „Ella, no tak!“ Kamarátka spala ako zabitá,
ani čoraz intenzívnejšie výstrely s ňou nepohli.
Vo dverách sa odrazu zjavil William. Vyzeral ešte žalostnejšie ako Harper, ktorá opakovane triasla Ellou.
Na tvári sa mu zračil strach, ktorý sa určite odrážal aj na tej Harperinej. „Čo sa to robí?“
„Prebuď ostatných, musíme byť v strehu,“ hovorila plačlivo. Dovolenka v Egypte bola Willov nápad. Poskladali
sa na apartmán, aby v ňom mohli bývať všetci piati. Harper sa o dvojlôžkovú posteľ delila so sestrou,
kamarát Will spal na gauči a jeho brat Thomas zabral druhú spálňu spolu so svojou frajerkou Miou.
Will dobehol naspäť. „Sú hore. Pozrel som von oknom. Výhľad nie je bohvieaký, ale videl som mužov so
zbraňami.“
„Vojakov?“
Pokrútil hlavou. „Nie, to si nemyslím. Vyzerá to skôr na nejakú vzburu.“
„Nemôžu nám ublížiť,“ hovorila nepresvedčivo. „Neverím, že sa nám toto deje.“
„Sklapnite už,“ zamrmlala Ella a konečne otvorila oči. „Radšej mi doneste niečo na pitie, lebo mi...“ Jej
vetu prehlušil tlmený výbuch. Skríkla a odrazu sa prebrala úplne. „Doriti, čo to je?“
„Musíme sa dostať do bezpečia,“ povedal William.
Keď sem pred pár dňami dorazili, ani vo sne by jej nenapadlo, že sa čosi takéto stane. Mali ich čakať dni
plné oddychu, mora a užívania si krásnej izby v luxusnom hoteli. Stálo ich to niekoľko mesačných výplat,
ale stálo by to zato. Nebyť dnešných udalostí.
„Volal si políciu?“ spýtala sa Harper. Ella bola stále akási omráčená, ledva vnímala.
„Nemám signál. Kontroloval som aj ostatné mobily, sú na tom rovnako. Asi používajú nejakú rušičku.“
Will pracoval ako informatik, takže sa v ňom aj v takejto krízovej situácii prebudila jeho technická stránka.
„Napadá ti nejaké miesto, kam sa môžeme skryť?“ spýtala sa a pomohla Elle vstať. „Určite prehľadávajú
všetky izby, tu by nás našli hneď.“ Čudovala sa, že si dokázala zachovať rozvahu. Najradšej by si pritisla
dlane na uši a kričala z plného hrdla. Ale v čom by jej to pomohlo? Len by zo seba urobila hlučný
a jednoduchší terč. Nakoľko výstrely neustávali, predpokladala, že ozbrojení muži si zajatcov nenechávali.
Do izby sa vtrepal zvyšok osadenstva. Všetci pôsobili, akoby si poriadne neuvedomovali, čo sa práve odohrávalo.
„Sme na najvrchnejšom poschodí,“ pokračovala Harper pokojne. „Bude im chvíľu trvať, kým sa k nám
dostanú. Najmä nesmieme panikáriť, tým by sme im to uľah... čili.“ Na konci vety rozsekla slovo na polovi-
stránka 2