Zámok hrôzy
autor: Andrea Fašková
„Mami, mami, ja chcem cukrovú vatu!“
„Ja sa chcem povoziť na poníkovi!“
„A ja chcem menej náročné dcéry,“ pomyslela si Lujza - matka dvojčiat, ktoré nie a nie obsedieť. Čupla
si k nim a pozrela im do zelených očí:
„Mamička vám sľúbila len jednu atrakciu. Viete, že nemáme peniažky. Teraz sme len prišli do lunaparku
- nechcete si to tu najprv lepšie obzrieť, a až tak si vybrať?“
Všetko by bolo ľahšie, keby neodišiel... Maroš jazdil na kamióne. Síce nebol často doma, ale o to intenzívnejšie
sa venoval dcéram. Vždy ich vedel akoby očarovať, aby sa správali slušne, a to bez akýchkoľvek
úplatkov alebo nedajbože bitiek. Jedného dňa sa však všetko zmenilo.
„Poďme k tomu veľkému kolesu!“
„Nie, poďme k labutiam!“ striedavo ju poťahovali za bodkovanú sukňu.
„Dobre, dobre, len pekne postupne,“ nakoniec vyhrala o tridsať minút mladšia Katka, ktorá chcela vidieť
pestrofarebné labute vznášajúce sa nad celým humbukom.
Zuzka si prekrížila ruky na hrudi: „To nie je fér! Vždy spravíš po vôli len jej!“
„Ale no tak. Obidve ste moje krásne dcéry, ktoré mám rovnako rada. Ty ako staršia by si to mohla pochopiť,“
žmurkla na ňu a Zuzka sa rozosmiala.
V ten deň viezol drevo do Poľska. Medzi Banskou Bystricou a Zvolenom mu vošlo osobné auto do protismeru.
Len tridsaťročný vodič chcel takýmto spôsobom spáchať samovraždu. Nanešťastie sa mu Maroš
vyhol, osobné auto trafilo koleso kamiónu a prevrátilo ho. Samovrah z auta vyšiel po svojich, ale šťastný
otec dvoch červenovlasých dcérok nemal také šťastie.
„Nie, autíčka sa mi nepáčia,“ odporovala Katka.
„Aha, majú tu aj zámok hrôzy! Stavím sa, že v ňom nevydržíš ani päť minút, ty strachopud,“ nafukovala
sa Zuzka, ktorá vedela, že jej identické dvojča neznesie pohľad na pavúky, netopiere ani nič strašidelné.
„To nie je pravda! Ja sa už ničoho nebojím!“
„Tak to dokáž - poď so mnou do zámku hrôzy.“
Lujza zasnene kráčala kúsok za svojimi ratolesťami a spomínala na sladké časy s Marošom. Zbožňoval
húsenkové dráhy, ona ruské koleso a obaja milovali pukance.
stránka 24