som predtým a potom mal také reflexy a pohotové konanie ako v ten moment. Takže som ju zachytil,
predbiehal sa s ňou v ospravedlneniach, vymieňal si s ňou úsmevy, neskôr sa s ňou každú chvíľu stretával
na chodbách, rozprával sa... Aby som to skrátil... Ani neviem, ako, odrazu som s Melániou bol na prvom
rande, druhom... A aby som to ešte viac skrátil, odrazu som pred ňou kľačal na kolene so zásnubným prsteňom
a za krátky čas bola svadba. Krásny a romantický koniec ako vo väčšine filmov a kníh s touto tematikou.
Tu sa však, prekvapivo, začínal príbeh č. 2, ktorý opäť vytiahol na svetlo môj starý dobrý sen.
V dobách krátko pred svadbou som si s Melániou našiel trochu času, aby som nahral pre jednu súkromnú
vesmírnu americkú spoločnosť krátke video, kde sme mali odôvodniť, prečo by nás mali zobrať do vesmíru.
Bola to reakcia na popud Melánie, ktorá ma, na moje prekvapenie, počúvala, keď som si raz, v slabej
chvíľke, zúfal, že sa do vesmíru nikdy nedostanem. Ten inzerát so žiadosťou o videá bežných ľudí, ktorí by
sa chceli dostať tam hore, bol vyvesený snáď vo všetkých novinách po celom svete. Videl som ho, ale nevenoval
mu pozornosť. Veď aj načo? Spomínaná spoločnosť bola na tom vtedy asi tak, ako americký vesmírny
program na prelome 50. a 60. rokov 20.storočia. Biedne. Pár štartov, jedno úspešné spojenie lode
s ľudskou posádkou a vesmírnej stanice... Ale Melánia povedala, že natočíme video, tak sme natočili video.
Aké veľké bolo naše prekvapenie, keď priamo počas svadobnej oslavy prišiel k nám dobre oblečený pán
z americkej ambasády a priniesol nám obálku, na ktorej bolo logo spomínanej vesmírnej spoločnosti. Ako
sprievod s ním prišli dvaja kameramani a pár ľudí, z ktorých časť bola ochranka daného pána a druhá časť
televízny štáb priamo zo spoločnosti.
Búrlivé ovácie, krížené so zdesením niektorých svadobčanov, nemali konca kraja. Melánia totiž hneď po
prinesení obálky túto obálku zobrala, otvorila a prečítala list, ktorý v nej bol. Následne sa celá rozžiarila,
pobozkala ma, schytila za ruku a odtiahla na malé pódium k mikrofónu. Tam prečítala po slovensky celý
obsah listu, ktorý bol, ako inak, po anglicky. Až ma prekvapilo, ako vedela tak perfektne po anglicky. Mohol
som sa ísť s tou svojou biednou hernou angličtinou schovať. Šľak išiel trafiť hlavne jej otca, pretože
nielenže sme mali už o dva dni smerovať do USA, ale navyše prepadala drahá dovolenka, ktorú nám objednal.
A ešte keď si uvedomil, kam sme to mali letieť... Krátko po ukončení ovácií a voľnom pokračovaní
zábavy si nás zobral stranou, že nám túto „hlúposť“ poriadne vytkne a zatrhne. Mama Melánie radšej sedela
pri stole spolu s mojimi rodičmi a spoločne sa posilňovali šampanským. Dúfali, že otec Melánie, veľké
zviera na Ministerstve... už ani neviem, ktorom, svojou autoritou vybaví túto záležitosť. Sotva však povedal
dve vety, už ho Melánia zmietla spŕškou dobre mierených viet, nie argumentov, ktorými ho doslovne
odstavila. Neskôr, v lietadle z Viedne, mi povedala, že takto naposledy naňho spustila útok vtedy, keď ju
chcel po výške zamestnať na ministerstve, kde pracoval. Nuž, nebyť jej „správnej“ povahy, ktorej sa niekedy
aj ja zľaknem, nesedeli by sme teraz na ceste do USA, odkiaľ sme mali letieť do vesmíru. A vlastne by
sme sa ani len nespoznali.
Keďže minulý rok si lietala po celom svete pandémia koronavírusu, bola cesta do USA veľmi zaujímavá
a neskôr aj začiatok pobytu v tréningovom centre spoločnosti bol zauj... Celé to bolo zvláštne. V Bratislave
chceli, aby sme mali rúška, v lietadle do Mníchova tiež, ale zase v Mníchove sme ich nemuseli mať na letisku,
ale pri odbavovaní áno, v zóne po vybavení nie, pri nástupe do lietadla áno, no vo vzduchu mimo Nemecka
zase nie. Potom zase áno po vystúpení z lietadla, ale pri ceste do centra nie. V centre už zase áno,
ale len v momente, keď sme sa mali s niekým rozprávať. Keďže sme sa stále s niekým rozprávali a navyše
sme sa nachádzali na Floride, bolo to zaujímavé. Každopádne boli sme tu a mali sme sa pripraviť na cestu
do vesmíru, ktorá mala byť... Už o päť dní?
Oznam o štarte o päť dní spolu s vysvetlením prišiel hneď pri prvom rozhovore so šéfom spoločnosti
krátko po príchode do tréningového strediska. Na základe jeho slov sme zistili, že sme mali byť doslova
stránka 32