Neubráni sa a vzlyká,
eď do brucha čepeľ vniká.
Každý muž jej musí uznať krásu, Pred svedomím sa neschová,
len Markovi venuje väčšinu času. ničia ju Šaňove posledné slová.
So ženou je sváru veľa,
preto treba mať priateľa.
„Prečo si taká zlá?“
šepol, keď ho bodla.
Duo akých je len pár, Jej skutok ju aj mrzí,
Šaňo ťuťmák, Marko star. neschová ľútosti slzy.
Priateľstvo mocné ako stena,
nezborí ho žiadna žena.
Dokončí však skazy dielo,
zmasakruje jeho telo.
Akokoľvek Miška myslí, V láske tragickej votrelec,
len zlé myšlienky z nej vzišli. kropí krvou koberec.
Šaňo musí byť na súde Božom,
odstráni ho ostrým nožom.
Šaňo už nie je prekážka,
tak prečo je jej hlava ťažká?
Príde za ním na kus reči, Prečo má ako z ocele údy,
pocit lásky výčitky lieči. a myšlienok má plné prúdy?
Za okamihov pár,
bude Marko len jej star.
Stačil jej však čerstvý vzduch,
aby prerušil mysle ruch.
Pred aktom sú ťažké chvíle, Kým sa Marko k Šaňovi vráti,
pozrieť na Šaňove oči milé. páchateľ sa rýchlo stratí.
Myšlienku tečú, z hlavy je kôš,
keď vyťahuje z kabelky nôž.
Doma v sprche nemo stála,
láske svojej priateľa vzala.
Nech je jej ruka akokoľvek čistá,
krv z nej nezmyje dozaista.
stránka 11