ho a svrbela a Dominik sa nemohol zbaviť predstavy , že sú to nohy tisícok pavúkov , ktoré sa mu hmýria na predlaktiach . O chvíľu mal celé ruky pokryté začervenanými čiarami ; ani si neuvedomoval , kedy sa začal škriabať .
Najprv dôkladne prešiel celé prízemie ; každý pavúk skončil vo vnútri vysávača , každá pavučina bola dôkladne zmetená . Odsunul skrine a kreslá , siahol do každého kúta , všade , kde sa mohli nachádzať pavúky . Nemal zmilovanie .
Kým skončil , predlaktia mal rozškriabané až do krvi .
Okolo druhej ráno skúsil zavolať Sylvii ; nedvíhala , ale Dominik tým nebol prekvapený . Nič to však nemenilo na tom , že potreboval počuť jej hlas , potreboval jej chladnú logiku , ktorá by ho uistila , že všetko je v poriadku .
Bol čas pokračovať na poschodí .
V polovici schodiska sa musel posadiť a oddýchnuť si . Vysávač sa mu zrazu zdal neskutočne ťažký a keď si konečne všimol krv na svojich rukách , zovrelo mu žalúdok .
Po niekoľkých minútach sa zhlboka nadýchol a vstal - musel sa však zachytiť zábradlia , pretože v ušiach mu odrazu pulzovala krv a pred očami mu plávali čierne fľaky .
I napriek tomu sa mu ale podarilo zdolať zvyšok schodiska a keď bol konečne hore , unavene sa oprel o stenu a klesol na zem . Bolo mu teplo a cítil , ako mu po spánkoch steká pot . Svrbelo ho celé telo .
Na moment zatvoril oči a obrátil tvár ku stropu . Keď ich znova otvoril , v hrôze vykríkol a vyskočil .
Nad ním , len niekoľko centimetrov od jeho tváre , sa na pavučine hojdal ten najväčší pavúk , akého kedy videl . Dlhé , tenké nohy sa takmer dotýkali Dominikovho čela .
Mal chuť hodiť sa na zem a váľať sa po koberci , ako človek , ktorý vzbĺkol , aby sa zbavil nepríjemného pocitu , zhnusenia nad tesnou blízkosťou pavúka .
Ako sa však pohol , pavúk sa pohol s ním - kým tam ležal , musel o neho zachytiť vlákno pavučiny a teraz sa ho nemohol zbaviť .
Kričal ako zmyslov zbavený , ako šialenec , a neustále ustupoval , v márnej snahe dostať sa čo najďalej od pavúka , ktorý visel len kúsok od jeho tváre . Srdce mu bilo tak divo , že ho cítil až niekde v krku .
Preskočilo úder v momente , ako urobil ďalší krok dozadu - tentokrát však do prázdna . Kdesi nad ním buchli dvere .
Na moment sa mu zazdalo , že letí a potom dopadol , tvrdo , príliš tvrdo a počul niečo prasknúť , puknúť . Potom padal znova , ako vrece zemiakov a svet sa zmenil na vír farieb a bolesti .
Dopadol na tvrdé dlaždice . Podľa oslepujúcej bolesti a rýchlo sa rozširujúcej mokrej mláky pri svojej hlave usúdil , že náraz zrejme nevydržala . Nemohol sa pohnúť a jeho zorné pole sa pomaly zmenšovalo , ale bolo ešte dosť veľké na to , aby uvidel pavúka , toho , čo to všetko spôsobil , ako rýchlo lezie preč , len kúsok od jeho tváre .
Hore na schodoch sa ozvalo zavŕzganie , ale on sa nemohol pohnúť , nemohol zodvihnúť hlavu , aby sa pozrel , čo alebo kto tam stojí .
Sylvia . Ráno príde Sylvia a ukáže sa , že nič z tohto sa skutočne nestalo . Je to len sen , len zlý sen a keď jej o ňom povie , zasmeje sa , pobozká ho na čelo a pôjde pripraviť raňajky .
Odrazu nastala tma a Dominik sa ešte stihol začudovať , prečo vypadli poistky .
Ráno prišla Sylvia a keď otvorila dvere , dlho prekvapene stála na chodbe . Potom začala kričať . stránka 13
ho a svrbela a Dominik sa nemohol zbaviť predstavy, že sú to nohy tisícok pavúkov, ktoré sa mu hmýria na predlaktiach. O
chvíľu mal celé ruky pokryté začervenanými čiarami; ani si neuvedomoval, kedy sa začal škriabať.
Najprv dôkladne prešiel celé prízemie; každý pavúk skončil vo vnútri vysávača, každá pavučina bola dôkladne zmetená. Od-
sunul skrine a kreslá, siahol do každého kúta, všade, kde sa mohli nachádzať pavúky. Nemal zmilovanie.
Kým skončil, predlaktia mal rozškriabané až do krvi.
Okolo druhej ráno skúsil zavolať Sylvii; nedvíhala, ale Dominik tým nebol prekvapený. Nič to však nemenilo na tom, že po-
treboval počuť jej hlas, potreboval jej chladnú logiku, ktorá by ho uistila, že všetko je v poriadku.
Bol čas pokračovať na poschodí.
V polovici schodiska sa musel posadiť a oddýchnuť si. Vysávač sa mu zrazu zdal neskutočne ťažký a keď si konečne všimol
krv na svojich rukách, zovrelo mu žalúdok.
Po niekoľkých minútach sa zhlboka nadýchol a vstal - musel sa však zachytiť zábradlia, pretože v ušiach mu odrazu pulzovala
krv a pred očami mu plávali čierne fľaky.
I napriek tomu sa mu ale podarilo zdolať zvyšok schodiska a keď bol konečne hore, unavene sa oprel o stenu a klesol na
zem. Bolo mu teplo a cítil, ako mu po spánkoch steká pot. Svrbelo ho celé telo.
Na moment zatvoril oči a obrátil tvár ku stropu. Keď ich znova otvoril, v hrôze vykríkol a vyskočil.
Nad ním, len niekoľko centimetrov od jeho tváre, sa na pavučine hojdal ten najväčší pavúk, akého kedy videl. Dlhé, tenké
nohy sa takmer dotýkali Dominikovho čela.
Mal chuť hodiť sa na zem a váľať sa po koberci, ako človek, ktorý vzbĺkol, aby sa zbavil nepríjemného pocitu, zhnusenia nad
tesnou blízkosťou pavúka.
Ako sa však pohol, pavúk sa pohol s ním - kým tam ležal, musel o neho zachytiť vlákno pavučiny a teraz sa ho nemohol zba-
viť.
Kričal ako zmyslov zbavený, ako šialenec, a neustále ustupoval, v márnej snahe dostať sa čo najďalej od pavúka, ktorý visel
len kúsok od jeho tváre. Sr H]H[ Z]1oH][qoYZH ܚK \#Z[0\ [Y[KZ \ؚ[1#[1hpHܛޘY H H [ܰ] hXZ ^K\HY[HXH \KH[Y[ H]H ^[1oH]0HH HY [qhH H #][Yq#[ \۰iK Z۰iKH Y[ ݘKZ XH [ZXZ݈H ݙ] H Y[[H \\YXH\KYH 0HqoXK1/H\ ZZ\HH X H ޱhZ\ZZ[ܙZ[0ZH H ݛڙZ]H \[ 1oH\^ZYH]Y o[K[[ H iHHZ ܛH H H X[ H Y[h[ݘ[[Hqh]HiH q/HH XH ]Y[ KBK 1#[ hY] 0 ؚ[ Z X^YH q#K[Z \KܙHH Hޝ[ ]e^[YK[Hۈ H[[ iK[[ ZiH]KXH H ޜ[ 1#[[X[H ڰK[ XK[ YH[ XHH ZqoH K1oHq#H H ]#[H\[ˈH [ [[ 0H [Hq#Z1bH ݚYK KBYZH K ؛ޚHH1#Y[H 0H \ ]qiH qbZK ^H\[H XHHZ[Z Hqh]H Z q#]YݘqiK q#[ \YH \K[ qh[H[ XHHq# ܚ[H \K Zݘ\[H 0[HHKH q#X[Hܚq#XqiK [H L