Svedectvo odchádzajúcej duše autor : Tomáš Beník
Zvon najbližšieho kostola oznamoval asi tri hodiny popoludní . Ja už som tieto zvuky veľmi ťažko počúval a , aby som pravdu povedal , bolo mi už úplne jedno , koľko bolo práve hodín . Trápila ma horšia vec . Tou vecou bolo poznanie . Poznanie , že čochvíľa zavriem oči a už ich neotvorím . Hovorí sa tomu aj posledný odpočinok . Neviem . Ako mám odpočívať , keď mi nie je jasné , či sa ešte niekedy zobudím ? A budem odpočinutý ? V náboženstve , v ktorom som bol vychovaný , predstúpim pred Niekoho , kto zváži , či som hodný byť v raji , či si budem musieť počkať na vstup v očistci , alebo navždy skončím v hrozných mukách v pekle . Bude to Dantovo peklo , či to utrpenie bude iné ? Chcel som sa zasmiať . V posledných minútach svojho života som rozmýšľal nad takýmito dôležitými hlúposťami . Zároveň vo mne skrslo ďalšie zamyslenie . Ako vlastne viem , že umieram ? Je to nejaký neznámy pocit , ktorý sa u každého objaví , keď sa naplní jeho čas ? Akoby telo malo v sebe zakódované , kedy umrie ? A čo tí , ktorí umrú náhle , čiže sú zabití alebo zahynú počas nejakej udalosti ? Žeby bol osud skutočný ? Ale späť ku zvonu . Už som cítil asi hodinu , že môj čas sa blížil , no ten zvon mi povedal , že prišiel čas sa rozlúčiť . S doktorom , ktorý ma mal na starosti a bol sa ešte raz na mňa pozrieť , aj keď vďaka tomu prišiel o prestávku , takže musel byť v ochrannom obleku počas celej služby . S pánom farárom , ktorý riskoval svoje zdravie , aby dával Sviatosť pomazania chorých , mne aj všetkým umierajúcim v tejto nemocnici . Neviem , ako sa podarilo , aby tu bol , ale bol tu . Už to bola pomaly večnosť , čo som videl tváre plačúcich rodičov a mojej sestry . Bolo to vtedy , keď ma , v kritickom stave , viezli do covidového oddelenia nemocnice . Už vlastne takmer celá nemocnica bola covidovým oddelením . Snáď tie plačúce tváre prežijú kontakt s takou nebezpečnou osobou , akou som bol ja . Ale mohol som za to ? Chcel som tiež uroniť slzu , ale koronavírus akoby všetko v mojom vnútri zničil . Bol som taký slabý , že poslednú silu som investoval do posledného slabučkého vnímania sveta . Na nič iné som už nemal . Bol koniec . A ten zvon mi to pripomenul . Ako budík , vďaka ktorému nebudem vstávať , ale zaspávať , aby som sa , snáď , opäť niekde zobudil . Veril som , že smrť nie je koniec . Snáď to tak bude ...
Pán doktor musel odísť . Pán farár musel odísť . Údajne ďalší umierajúci . A prečo nie ? Ja už som si svojich päť minút slávy užil . Teraz to už len v samote dokonať a stať sa ďalšou čiarkou na papieri , ktorá , po sčítaní , sa stane súčasťou čísla , určujúceho počet mŕtvych pre dnešné štatistiky do správ . Takže som ostal sám . V pokoji , čakajúc na smrť .
Ale z ničoho nič prišli kŕče . Otrasné kŕče . Chcel som zakašľať , zakričať , no nič sa nedalo . Bolesť ma vrhala do sedu . Srdce bilo na plné obrátky . A zrazu všetko ustúpilo . Bolesť , tlkot srdca , dych . Opäť som ležal , dych sa spomaľoval . A zrazu posledný výdych . Automatika dýchania skončila . Ďalší nádych už nenastal . Oči sa s posledným výdychom zavreli . Akoby som len zaspával . A odrazu tma . A ja som sa v nej ocitol . Nie ako telo , ale ako vedomie . Ako duša . Bol som v tme a nemohol som nič robiť . Zostalo mi len pozerať sa na tmu a čakať . Nič som necítil . Možno rozmýšľať , ako ma budú pochovávať , ako budú nado mnou plakať ? Ako to zistiť ? Uvidím to vôbec ? Niektorí jedinci údajne videli samých seba na posteli . Väčšinou sa však vrátili ako duše do svojho tela , aby žili ďalej . U mňa to asi tak nebude . Zomrel som priamo . Takže asi nič pozemské . Stane sa z mojej duše akoby telo v bielom rúchu , ktoré bude oslavovať Niekoho , či v pekle budem , či v očistci ? Alebo bude všetko inak ? Alebo naozaj moja duša zostane v tejto tme ? Žeby táto tma bola akoby nebom – tým miestom tmy , ale večného pokoja ? Alebo predsa len to je zastávka na ceste na jedno z troch miest ? Alebo je to predsa len očistec , či dokonca peklo ? Na druhej strane , stretnúť sa , v nejakej ľudstvu dlhodobo predstavovanej forme neba , so svojimi blízkymi by tiež nebolo na škodu ... Takže čo bude
stránka 4