Nová love story bude v kinách,
Múmia: Veštkyňa sa vracia,
žiadna nudná púštna zdochlina,
#####
ktorá občas obväz stráca.
POSTAVY ZO ZADANIA
Možno to bude R-kový film,
múmia, veštkyňa
trochu gore, horor a brutus,
čo však urobíme s tým,
ak Múmia dostane lupus?
autor: Maťka Holotňáková
Veštkyňa sedela vo svojom kresle, v kachliach bo-
lo počuť pukať drevo. Presne ako po iné roky, aj
teraz čakala, kým sa október prehupne do novem-
bra a konečne sa začne Deň Duší. Jeden jediný deň,
kedy bola schopná rozprávať sa s mŕtvymi, dozve-
dieť sa čo potrebuje, aby dokázala ľuďom
z neďalekej dediny vyveštiť a povedať o ich mŕtvych
príbuzných.
Staré kukučkové hodiny nahlas tikali a spoločne
s pukotom dreva vytvárali zvláštnu atmosféru, kto-
rá by za normálneho dňa bola príjemná. Dnes to
však malo od príjemnej atmosféry ďaleko. Blížiaci
sa samotný Deň Duší totiž vyžaroval niečo desivé
a mýtické, mŕtve duše sa opäť prebúdzajú a to už
samo o sebe je trochu desivé.
Aby toho nebolo málo, zvonku sa ozývalo trýznivé
vŕzganie vetiev stromov, ktoré sa v chladnom vetre
hýbali v zmyselnom tanci neskorej jesene
a prichádzajúcej zimy.
Veštkyňa sa pre seba usmiala aj napriek tomu, že
stretnutie s mŕtvymi veľmi neobľubovala. Priečilo
sa zákonom prírody, aby mŕtve duše ožívali, no do-
hoda medzi temnom a svetlom musela platiť, ani
ona s tým nemohla nič spraviť. Taktiež aj ľudia kaž-
doročne oslavovali svojich zosnulých, takže to len
umocňovalo príchod mŕtvych.
Pozrela na hodiny. Už len pár minút a jej spojenie
s dušami sa otvorí. Škrabanie na dvere ju upozorni-
lo na návštevu. Stará veštkyňa sa ale neunúvala ísť
otvoriť, pretože jej návštevník predsa len nebol ty-
pickým návštevníkom. A skutočne, o chvíľu sa jej už
o nohy obtieral neveľký huňatý psík čiernej farby.
Jediné čo na ňom žiarilo, boli biele labky. Nahla sa
a vľúdne sa usmiala. V tej chvíli pôsobila ako milá
stará babička a nie ako veštkyňa a čarodejnica. Psí-
ča sa jej ešte niekoľkokrát obtrelo o nohy a potom
sa spokojne usalašilo pri jej chodidlách.
Hodiny odbili polnoc a atmosféra sa zmenila ešte
viac. Prítomnosť mŕtvych duší bolo cítiť. Ešte chvíľu
a objavia sa prvé duše a rozhovory môžu začať.
Presne ako čakala, prvá duša prešla cez jej dvere
priamo k jej kreslu.
„Vitaj,“ pozdravila veštkyňa prvú prichádzajúcu
dušu. Tá sa miesto pozdravu rovno rozplakala kvíli-
vým hlasom. Žena si vo svojom vnútri povzdychla,
toto bude ťažký oriešok. Podľa všetkého duša um-
rela len nedávno a nebola na to pripravená. Duša aj
naďalej kvílila žalostným hlasom, slová z nej nie
stránka 5