pane,“ povedal, „urážky by vás mohli vyjsť draho.“ nažive, keď sa havrany pustia do neho.
„Čo si jej spravil?“ Udrel päsťou do steny vedľa
dverí. Psychológ sa ani len nestrhol. Na tvári sa mu
usadil úsmev. Spomenul si na knihu, ktorú čítal ešte ako malý
chlapec, keď vojna bola ďaleko aj blízko
a klimatické zmeny ešte nikto nebral vážne; bol tam
príbeh o žene, ktorá odišla do lesa, aby si tam ľahla
a umrela.
„Zdá sa, že máte problémy s hnevom,“ povedal.
„Ak nechcete chodiť ku mne, môžem vám odporu-
čiť kolegu. Ach, ale ak bude mať vaša dcéra niekedy
problémy... a bude sa potrebovať vyrovnať so stra-
tou matky... kľudne ju za mnou pošlite. Prehliad-
nem tento váš...“ odmlčal sa a premeral si Rolanda,
akoby bol len neposlušný školák. „Tento váš výstup
a dám malej Eve špeciálnu cenu.“
Nohou mu šklbol kŕč. Jeho výkrik sa niesol okolím,
ale nikto ho nepočul. Bože, prečo je ešte nažive?
Cez zorné telo mu preletelo niečo čierne; bola to
ďalšia vrana. Alebo havran? Sú to veľké čierne vtá-
ky, ako to má človek rozoznať? Operenec odhodla-
ne prihopkal ešte bližšie ako predtým, a tentoraz
nereagoval na Rolandove chabé pokusy odstrašiť
ju. Vojna bola pre mršinárov dobrý obdobím. Kde
sa pohli, tam na nich čakala hostina.
Už leží. Ale to umieranie nie je také ľahké, ako sa
mu zdalo vtedy pred rokmi.
Vysušeným jazykom si oblizol pery. Boli popraska-
né až do krvi. Čo by tak dal za pohár vody. Obloha
nad ním začínala tmavnúť. Zvláštne. Noc prichádza-
la akosi náhle.
Prestával si cítiť ruky.
Ktovie, či od neho Monika skutočne odišla a ak
áno, prečo? Dúfal, že keď sa dozvie, že je mŕtvy,
postará sa o Evu.
Slnko bolo ešte stále vysoko na oblohe, keď sa do
neho havrany konečne pustili.
#####
Vták zrejme zhodnotil Rolanda ako ešte stále príliš
živého na to, aby sa na ňom dalo pokojne hodovať,
a obrátil sa k jeho susedovi. Snažil sa vytesniť
z hlavy trhavé, mokré zvuky, ktoré sa začali šíriť
z Rolandovej ľavej strany. Napadlo mu, že by sa mal
radšej sústrediť na umieranie. Určite nechce byť
stránka 21
POSTAVY ZO ZADANIA
zombie, vojak