krokom odchádzal preč z pozemku toho úchyláka.
Nemal potuchy, čo za perverznosti s jeho tovarom
robí, no za tie peniaze mu to bolo dostatočne jed-
no.
Pavol sa uistil, že jeho obchodný partner odišiel
a ešte raz si poťažkal mäkký obsah igelitovej tašky.
Spokojne sa otočil a zamieril smerom do pivnice.
Ako zostupoval schodmi, ešte sa uistil, že má koše-
ľu zastrčenú a vlasy upravené. Rozsvietil svetlo
a zobral veľký kľúč, ktorý visel na stene. Zamieril
rovno k železným dverám na konci chodby. Pakľú-
čom ich otvoril a zaprel sa do nich. Ocitol sa
v tmavej miestnosti. Hneď v tom momente sa ozva-
lo ospalé zavrčanie. Pavol po pamäti našiel vypínač
a rozsvietil. Stará žiarovka chvíľu namáhavo blikala,
než sa jej podarilo konečne rozsvietiť. Zapol hudbu
a spustili sa prvé tóny piesne I´d do anything for
love.
„Ahoj láska,“ pozdravil nahú ženu s prázdnym po-
hľadom pripútanú k stene reťazami.
Bolo to pred mnohými rokmi, kedy tá istá žena,
ešte plná života sedela s Pavlom v jeho obývačke.
Pri tej príležitosti hrala rovnaká pieseň. Vždy to bol
ich song a navždy aj bude.
„Musím sa ti priznať Monika,“ začal Pavol svoje
vyznanie. „Dokážem vycítiť emócie každého člove-
ka na svete. Okrem teba. To je znamenie! Musí to
byť znamenie!“
„Naposledy, Pavol,“ ohradila sa, „si úžasný človek
a mne je s tebou strašne dobre. A nikdy ti nezabud-
nem, ako si mi pomohol. No nič viac ako kamarát-
stvo k tebe necítim. Prepáč,“ povzbudzujúco sa
usmiala a pohladila ho po líci.
„Ale ja ťa milujem!“ zakričal, už skoro zúfalo, Pa-
vol. „Milujem ťa celým srdcom, ako nikdy nikoho!
Dokonca viac ako seba. Prosím, daj mi šancu!“ pa-
dol na kolená a do očí sa mu nahrnuli slzy. Pokúsil
sa jej objať stehná, no vytrhla sa mu.
„Nejde to Pavol. Ja to tak necítim. Milujem svojho
manžela a dcéru. A na tom sa nič nezmení.“
„Nie!“ skríkol Pavol a pevne ju chytil za zápästie.
„Čo to nevidíš? Monika, my dvaja sme si súdení!“
„Pavol, čo robíš?“ vydesene sa mu snažila vytrh-
núť. „Pusti ma! Prosím, desíš ma.“
Pavol chvíľu s neprítomným pohľadom nereago-
val, no potom privolil a pustil ju.
„Asi by sme sa už nemali vídať,“ vystrašene si ma-
sírovala zápästie.
„Naozaj ku mne nič necítiš?“ takmer zašepkal.
Pokrútila hlavou, na viac sa nezmohla. Pavlovi sa
skotúľala slza po líci. And I would do anything for
love, I´d run right into hell and back...
„Ako chceš!“ skríkol a skôr, než stačila zareagovať,
sa na ňu vrhol.
Okamžite sa jej podlomili nohy a Pavol ju privalil
celou svojou váhou. Cítila jeho ruky, ako jej tlačia
na krk. Nemohla dýchať. Zdesene si uvedomila, čo
sa deje a snažila sa zo všetkých síl brániť. Kopala,
udierala a škriabala do všetkého, čo jej prišlo pod
ruku. Videla jeho odhodlaný pohľad a bolo jej jas-
né, že život si musí vybojovať. Sily ju bohužiaľ po-
stupne začali opúšťať. Bojovalo sa jej čoraz ťažšie.
Pohľad mala viac a viac zastrený. Cítila, ako ju pre-
máha príjemná únava. Uvedomovala si svoj koniec
a rozhodla sa tomu poddať. Myslela na svoju rodi-
nu. Toto je len nočná mora. Čoskoro sa zobudí
a bude opäť s nimi. Bude v bezpečí.
Pavol videl, ako život z Monikiných očí náhle od-
išiel. Ešte chvíľu zvieral jej hrdlo a potom sa unave-
ne prevalil na chrbát.
„Čo som to urobil?!“ pozeral sa po chvíli na svoje
dielo skazy a zaboril si hlavu do dlaní. „Nie, nie! To-
to sa nestalo! Takto to nemalo byť! Monika! Vstá-
vaj, Monika!“ lomcoval ňou, no márne.
Monika bola preč. Navždy.
„Nie! Prečo?!! Prečo som to urobil??!“ udieral do
steny a plakal.
V tom mu však niečo napadlo. Existovalo umenie
navrátenia, ktoré tajne študoval počas vysokej ško-
ly. Umenie Zombie. Dokázali to stredovekí mnísi,
dokáže to aj on! Maybe I'm crazy, but it's crazy and
it's true. I know you can save me, no one else can
stránka 17