Abdon Dušičkový špeciál/2019 Abdon_dušičkový špeciál_2019 | Page 18

krokom odchádzal preč z pozemku toho úchyláka. Nemal potuchy, čo za perverznosti s jeho tovarom robí, no za tie peniaze mu to bolo dostatočne jed- no. Pavol sa uistil, že jeho obchodný partner odišiel a ešte raz si poťažkal mäkký obsah igelitovej tašky. Spokojne sa otočil a zamieril smerom do pivnice. Ako zostupoval schodmi, ešte sa uistil, že má koše- ľu zastrčenú a vlasy upravené. Rozsvietil svetlo a zobral veľký kľúč, ktorý visel na stene. Zamieril rovno k železným dverám na konci chodby. Pakľú- čom ich otvoril a zaprel sa do nich. Ocitol sa v tmavej miestnosti. Hneď v tom momente sa ozva- lo ospalé zavrčanie. Pavol po pamäti našiel vypínač a rozsvietil. Stará žiarovka chvíľu namáhavo blikala, než sa jej podarilo konečne rozsvietiť. Zapol hudbu a spustili sa prvé tóny piesne I´d do anything for love. „Ahoj láska,“ pozdravil nahú ženu s prázdnym po- hľadom pripútanú k stene reťazami. Bolo to pred mnohými rokmi, kedy tá istá žena, ešte plná života sedela s Pavlom v jeho obývačke. Pri tej príležitosti hrala rovnaká pieseň. Vždy to bol ich song a navždy aj bude. „Musím sa ti priznať Monika,“ začal Pavol svoje vyznanie. „Dokážem vycítiť emócie každého člove- ka na svete. Okrem teba. To je znamenie! Musí to byť znamenie!“ „Naposledy, Pavol,“ ohradila sa, „si úžasný človek a mne je s tebou strašne dobre. A nikdy ti nezabud- nem, ako si mi pomohol. No nič viac ako kamarát- stvo k tebe necítim. Prepáč,“ povzbudzujúco sa usmiala a pohladila ho po líci. „Ale ja ťa milujem!“ zakričal, už skoro zúfalo, Pa- vol. „Milujem ťa celým srdcom, ako nikdy nikoho! Dokonca viac ako seba. Prosím, daj mi šancu!“ pa- dol na kolená a do očí sa mu nahrnuli slzy. Pokúsil sa jej objať stehná, no vytrhla sa mu. „Nejde to Pavol. Ja to tak necítim. Milujem svojho manžela a dcéru. A na tom sa nič nezmení.“ „Nie!“ skríkol Pavol a pevne ju chytil za zápästie. „Čo to nevidíš? Monika, my dvaja sme si súdení!“ „Pavol, čo robíš?“ vydesene sa mu snažila vytrh- núť. „Pusti ma! Prosím, desíš ma.“ Pavol chvíľu s neprítomným pohľadom nereago- val, no potom privolil a pustil ju. „Asi by sme sa už nemali vídať,“ vystrašene si ma- sírovala zápästie. „Naozaj ku mne nič necítiš?“ takmer zašepkal. Pokrútila hlavou, na viac sa nezmohla. Pavlovi sa skotúľala slza po líci. And I would do anything for love, I´d run right into hell and back... „Ako chceš!“ skríkol a skôr, než stačila zareagovať, sa na ňu vrhol. Okamžite sa jej podlomili nohy a Pavol ju privalil celou svojou váhou. Cítila jeho ruky, ako jej tlačia na krk. Nemohla dýchať. Zdesene si uvedomila, čo sa deje a snažila sa zo všetkých síl brániť. Kopala, udierala a škriabala do všetkého, čo jej prišlo pod ruku. Videla jeho odhodlaný pohľad a bolo jej jas- né, že život si musí vybojovať. Sily ju bohužiaľ po- stupne začali opúšťať. Bojovalo sa jej čoraz ťažšie. Pohľad mala viac a viac zastrený. Cítila, ako ju pre- máha príjemná únava. Uvedomovala si svoj koniec a rozhodla sa tomu poddať. Myslela na svoju rodi- nu. Toto je len nočná mora. Čoskoro sa zobudí a bude opäť s nimi. Bude v bezpečí. Pavol videl, ako život z Monikiných očí náhle od- išiel. Ešte chvíľu zvieral jej hrdlo a potom sa unave- ne prevalil na chrbát. „Čo som to urobil?!“ pozeral sa po chvíli na svoje dielo skazy a zaboril si hlavu do dlaní. „Nie, nie! To- to sa nestalo! Takto to nemalo byť! Monika! Vstá- vaj, Monika!“ lomcoval ňou, no márne. Monika bola preč. Navždy. „Nie! Prečo?!! Prečo som to urobil??!“ udieral do steny a plakal. V tom mu však niečo napadlo. Existovalo umenie navrátenia, ktoré tajne študoval počas vysokej ško- ly. Umenie Zombie. Dokázali to stredovekí mnísi, dokáže to aj on! Maybe I'm crazy, but it's crazy and it's true. I know you can save me, no one else can stránka 17