,,Mojím problémom si bol ty, drahý braček. Ale s tým je už nadobro koniec. Nebudem zo seba
robiť šaša, a ak je tá ženská pri zmysloch, nenechá so sebou takto mávať a pošle ťa do čerta skôr, než
na nej začneš skúšať svoje zvrátené pokusy. Mám ťa rád, Jerguš. V žilách nám koluje tá istá krv, ale
niekedy sa chováš vážne ako idiot. A ja som toho názoru, že aspoň jeden z nás musí mať rozum,“ s
týmito slovami si nasadil slnečné okuliare a odpochodoval z miestnosti. Keď zavrel bytové dvere, pred
sebou uvidel neznámu ženu.
+++
Sebastián sa pri výťahu stretol s tými najzelenšími očami, aké kedy videl a na chvíľu sa nezmohol
na slová. Civel na dámu oblečenú do saka, minisukne, v silonkách a na podpätkoch. Popolavohnedé
vlasy mala zviazané do pevného uzla, oči orámované linkou, ústa pretreté rúžom a tvár poprášenú
púdrom. Ešte nikdy ju predtým nevidel, ale napriek tomu mu niečo našepkávalo, že ju odniekiaľ
pozná. No skôr než sa jej stihol predstaviť, neznáma ho šikovne predbehla.
,,Dobrý deň,“ povedala zdvorilým hlasom a premeriavala si ho zvedavými očami. ,,Nepoznáme sa
náhodou?“ zvolala prekvapene. Cudzinec akoby z oka vypadol jej potenciálnemu frajerovi. ,,Chcem
tým povedať, že sa veľmi podobáte na jedného muža, ktorého poznám. V prvom okamihu som si
myslela, že ste to vy,“ priznala otvorene.
Sebastiánovi netrvalo dlho, aby si uvedomil, kto pred ním v skutočnosti stojí. Poznal vkus svojho
brata, presne vedel, aké typy žien sa mu páčia, no iba netušil, že jeho najnovšia obeť ho celkom
odzbrojí. Nebola to kráska, akú človek stretne v nákupnom centre v módnych butikoch, ale mala v
sebe niečo podmanivé, čo ho nútilo na ňu neustále pozerať. Pristihol sa, že na ňu civie až príliš
nápadne a okamžite sa spamätal. ,,Mal by som vás poznať, slečna?“ odhadoval, že ešte nebude vydatá,
keďže nemala na prostredníku žiadny prsteň. Bolo to aj celkom logické, keďže jeho brat neuznával
stretávania so ženami so záväzkami, na to bol príliš majetnícky. Keď si zložil slnečné okuliare z očí,
podozrievavo po ňom pokukovala akoby nemohla uveriť, že pred ňou nestojí Jerguš. ,,Prepáčte, ale
som z vás zmätená,“ hlesla.
Muž jej pohotovo skočil do reči. ,,Som to ja ale hulvát,“ široko sa na ňu usmial. ,,Volám sa
Sebastián, veľmi ma teší. Bol som práve na návšteve u svojho brata Jerguša.“
Milica zostala stáť ako zamrazená. S úžasom na neho hľadela. Ten muž bol jeho vernou kópiou.
Jediný rozdiel medzi nimi bol v jeho hlase, pretože ten mal posadený hlbšie, a tiež v jeho pohľade.
Jerguš sa zvykol často mračiť, ale chlapíkovi pred ňou v očiach žiarili veselé iskričky. Bol to skutočne
pozoruhodný muž. ,,Ja som Milica,“ kŕčovito mu stisla ruku a vzápätí ju rýchlo stiahla. ,,Jerguš mi
nespomínal, že má brata,“ zavŕtala sa do neho pohľadom.
Sebastián sa žiarivo usmial. ,,My sme vlastne dvojčatá. Jerguš o mne skoro nikdy nehovorí, pretože
každá žena, s ktorou sa zapletie, sa zaľúbi do mňa,“ povedal samoľúbym hlasom.
Žena sa na neho zamračila. ,,Vidím, že sebavedomie vám nechýba.“
Rozosmial sa. ,,Nehnevajte sa, ja som len žartoval. Práveže môj brat má oveľa väčší úspech u žien.
Ja som pre mladé ženy dosť staromódny.“
7