Dnešné umenie nie je o objektoch,
ale konceptoch
a otváraní nových perspektív,
ktorými sa môžu druhí dívať na bytie.
Čo na tom, že občas sa treba oddať úžitku aditív,
aby si unikol z umelcovej mizérie?
Veru, umelec často nosí oči šialenca
alebo kapsu zločinca,
keď svojimi šperhákmi na myseľ
otvára dvere tam, kde ešte druhý zo strachu nemyslel.
Vari nebol neviditeľný šat,
látka, s ktorou sa mnohým zachcelo hrať,
skutočne dielom brilantnosti?
Iluzívnosť je totiž najvyššou z cností
umenia
ako lieku na realitu žitia.
A vôbec!
Čo koho zaujíma nakoľko druhí chápu!
Prečo by sa orol mal vzdať letu
len za to, že krty v hline tápu?
A možno práve to všeprázdno voľného verša
môže byť kuchárom, ktorý každému namieša
chuť podľa jeho očí.
Pozor! Teraz sa nám tu matematikos vymočí:
Krása pohľadu quod erat demonstrandum.
17