osobne. Kúpe dostupné sú aj drahé a výnimočné skameneliny, a internetový návštevník len dúfa, že už boli dostatočne vedecky preskúmané. Istý zahraničný web veľmi skratkovite vysvetľoval, že niektoré fosílie( trilobity, amonity a iné) sú pomerne časté, a tiež ľahko zberateľné, napríklad v baniach či roklinách. Dostupnosť je ľahko pochopiteľná pri pozostatkoch morských tvorov, obzvlášť žraločích zuboch, keďže aj prehistorickým žralokom rástli a vypadávali zuby počas celého ich života, a tak sa ich veľa zachovalo. Má to byť kombinácia dopytu a hojnosti dostupných ponúk, čo tlačí cenu fosílií nadol. Ďalej zahraničný zdroj píše: „ Aj uhlie je súčasťou histórie. Staráme sa o to, keď ho spaľujeme?“ Drahšie fosílie sú teda tie, ktoré sú v zachovalejšej forme, väčšie a zriedkavejšie. Iný zdroj zas hovorí o tom, že práve cena široko dostupných skamenelín vytvára priestor na porovnávanie cien s inými obchodmi a umožňuje nám detekovať, či zvolený obchod nemá neférové ceny.
Počas danej akcie som si neprestal klásť otázku: „ Nezaslúžili by si tieto predmety o niečo viac úcty, ako vystavovať ich konzumnému šialenstvu?“ Ako latentný paranoik som sa zas pýtal: „ Nehrozí, že niekde vo vnútri skameneliny si tíško spinká prastarý vírus, a po jej poškodení sa s chuťou usídli v ľudskom tele?“ Podľa toho, čo sa mi podarilo overiť, je táto možnosť nákazy takmer úplne vylúčená, a životnosť neaktivovaných vírusov bez hostiteľov býva mnohonásobne kratšia.
Pre objektivitu musím podotknúť, že zub mosasaura som si kúpil aj ja, a tak som tomu nákupnému šialenstvu- ako som to vtedy vnímal- napomohol. Hoci kabrňák vyzerá nalakovaný, považujem u neho prepichnutie obalu za obdivuhodný výkon- vzhľadom na jeho uvádzaný vek 75 miliónov rokov. Radšej sa pokúšam nemyslieť na to, že zub je zdola ku krabičke pripevnený hmotou, ktorá výrazne pripomína žuvačku.
Vráťme sa však ku hlavnej otázke článku, teda pravosti fosílií. Na stránkach jedného z obchodov som zistil, že zamestnanci tohto obchodu si od svojich dodávateľov pravosť fosílií preverujú. Tento