„To je strašné,“ povedal barman, a ja som sa zasmiala.
Pokrčila som ramenami. „Každému sa stane niečo zlé,“ povedala som.
„Ale bolo to hnusné. Ja by som sa asi nezdržal,“ povedal a zamračil sa.
„Dáte si ešte niečo?“
Zodvihla som jedno obočie a pozrela mu do očí. „Čo mi ponúknete?“ spýtala som sa.
„Pre vás tu máme veľa vecí. Ale povedzte, ako to skončilo s vaším manželom?“
Pomykala som plecami: „Rozviedli sme sa, a ja som sa presťahovala sem. Predala som byt, dala
zbohom v práci, a kúpila malý domček neďaleko mora. A každý večer chodím do baru, kde je ten
najmilší barman na svete,“ povedala som a žmurkla som na neho.
Ten sa zasmial: „Kebyže ste moja, ja vás nepodvediem,“ milo sa usmial.
„To povedal kedysi aj môj manžel,“ oponovala som mu.
Zrazu sa nahol cez bar a nežne ma pobozkal. „Ale ja nie som ako váš bývalý manžel. Ja som ja,“
povedal.
Zasmiala som sa. „Zmena má zmysel,“ zašepkala som, a bozk som opätovala.
5