V LASTNÁ TVORBA
Autor: Tomáš Beník
Mucha v zadku
Predstavte si taký krásny letný deň. Na oblohe nieto ani mráčika, teplomer sa potí, aj keď je v tieni,
jemný vánok pofukuje... Skrátka, úplná dovolenková destinácia. Teda, také čosi nám behá po rozume
v momentoch, keď sme doma. My, čo nechodíme na Maltu, ale na maltu... Veď aj doma je dobre. Aj
tu sa môže človek poriadne spáliť na horúcom slnku. Aj tu sa môže človek okúpať, trebárs v jazere,
bazéne, vani... Garantujem vám, že si v takýchto momentoch poviete, že... áno... všade dobre, doma
najlepšie! Teraz si ale, prosím vás, nemyslite, že vás odhováram od cestovania. Cestovanie je tiež
super...
A tak som si vychutnával dovolenkový čas pekne doma na terase, na ležadle pod slnečníkom, s
dobrou knihou v rukách a nejakým občerstvením na stolíku. Čas si spokojne odsýpal, všade bol pokoj.
Skrátka, hotový raj. Tak načo by som sa mal niekam trepať? Myslím tým dovolenkovú destináciu... To
som si hovoril v rámci tejto udalosti. Spomínam to pre prípad, aby ste si nemysleli, že sa opakujem...
No... trochu ten „pokoj“ by bolo treba uviesť na pravú mieru. Sotva sa človek uvelebí na ležadlo a
konečne sa dostáva do víru pokoja, vtedy to všetko začne. Jeden sused zapol v ten moment kosačku a
bolo jedno, či je polnoc alebo poludnie. Skrátka, hocikedy... Bohužiaľ, tú svoju kosačku kúpil asi ako
prototyp od výrobcov stíhačiek, pretože ten hluk z jeho kosačky to presne vystihuje. Alebo žeby to bol
prototyp od výrobcov pretekárskych áut? Nuž... možno je to kombinácia jedného aj druhého. No a
keď si myslíte, že konečne prestal s tým svojím každodenným upravovaním trávnika, vtom z druhej
strany si druhý sused uvedomil, že už by mal konečne dokončiť múr, ktorý stavia už asi druhé storočie,
či vlastne mesiac. A už počujete hučanie miešačky, cítite smrad z karbobrúsky. Medzi týmito dvomi
činnosťami si ďalší sused spomenul, že by mal narezať uprostred leta drevo na zimu, ďalší sused išiel
grilovať mäso, ktoré tam mal pripravené už asi druhú dekádu v mrazničke (ten smrad by tomu
nasvedčoval). Dispečeri na letisku si všimli, že akosi príliš veľa dopravných lietadiel sa nakopilo na
ranveji, takže odrazu štartuje jedno lietadlo za druhým (človek by mal pocit, že keby nevedel, čo
štartuje z ranveje, tak by si myslel, že to letí celá letka bombardérov do akcie). A vám príde do toho
na rozum, teda podľa stupňa otravovania, že máte odrazu asi celé ZOO na starosti (a to sú „len“ traja
psi).
Skrátka, pokoj ako vyšitý...
Odrazu nastalo v mojom bruchu akési divné pnutie. To sa rýchlosťou svetla presunulo do častí, v
ktorých nastal obrovský tlak. Tento tlak by sa ešte možno dal vydržať, pokiaľ by každou chvíľou
nesilnel. Zaujímavosťou ale ostáva, že posledné jedlo som mal v sebe asi pred... no... niekoľkými
10