,,Naozaj?“ zatváril sa ako školák, ktorý dostal za odmenu košík so sladkosťami.
Prikývla. ,,Áno. Presvedčil si ma.“
,,Takže predsa sa ti páčim. Vedel som to,“ triumfálne zvolal.
Grétu rozhnevalo, že si znova nasadil masku triedneho playboya, ktorý dostane každú
spolužiačku, na ktorú ukáže malíčkom. ,,Prestaň s tým, lebo to oľutujem!“ pohrozila mu ukazovákom.
Vratko zdvihol ruky v obrannom geste. ,,Neber mi dušu, krásna slečna. Sľubujem, že už budem
dobrý,“ pozeral na ňu kajúcnymi očami, ale úškrn ho prezradil.
,,Myslím to vážne. Buď prijmi alebo nechaj tak,“ dala mu ultimátum.
,,Prijímam,“ odpovedal s pokorou. ,,Na nový začiatok,“ natiahol k nej ruku.
Gréta ju bez váhania stisla. ,,Platí,“ zašepkala a rýchlo si ruku vymanila. Mravčenie, ktoré pocítila
ju zneistilo.
,,Môžem ísť s tebou?“ opýtal sa neistým hlasom.
Dievčina na neho prekvapene pozrela. ,,Kam?“
,,Tam, kde býva tvoja kamarátka.“
Uprela na neho neveriaci pohľad. ,,Zbláznil si sa? Veď ťa v živote nevidela.“
Prižmúril viečka. ,,Ako sa volá celým menom? Ak je z Nitry, možno ju poznám.“
,,Ľudmila Tkáčová.“
Vratko luskol prstami. ,,Taká staršia a nízka s gaštanovými vlasmi?“
Zaškúlila na neho. ,,Staršia? Veď má len dvadsaťpäť rokov. Rozhodne to nie je žiadna starena. Ale
inak si sa trafil.“
,,Vyzerá oveľa staršie. Netušil som, že má len toľko,“ zvážnel.
Pokrčila ramenami. ,,Lula sa tak líči a oblieka. Ale inak je ešte dosť mladá.“
,,Medzi vami je šesťročný rozdiel, že? Je tak stará ako Regina,“ povedal sebavedome. ,,A ak sa
nemýlim, je to aj známa mojej sestry. Už som ju u nás videl.“
Zamračila sa na neho. ,,Určite si zo mňa strieľaš.“
,,Nežartujem. A ukážem ti aj dôkaz,“ zvolal a z vrecka nohavíc si vytiahol mobil. Naťukal do neho
celé meno dotyčnej a ukázal ho dievčine. ,,Vidíš? Je to ona!“ zvolal víťazoslávne. ,,Moja sestra ju má v
priateľoch na facebooku.“
Hrýzla si spodnú peru. ,,Máš pravdu. Je to Ľudmila! To som ani netušila.“
,Prečo by som ti klamal, Gréta?“ opýtal sa dotknutým hlasom.
,,Prepáč,“ prvý raz za ten čas sa mu ospravedlnila. ,,Nevedela som, že je svet tak malý.“
Uškrnul sa. ,,Mne na svete nezáleží. Rád by som išiel s tebou. Teraz už viem, že Ľudmila ma pozná.
Síce nie osobne, ale nepochybujem, že jej moja sestra o mne povedala rôzne pikantnosti.“
,,Vážne?“ roztvorila oči ako taniere. ,,Čo predo mnou skrývaš?“ štuchla do neho prstom. ,,Priznaj
sa.“
,,Dôveruj mi, prosím. Nie je to nič strašné. Uvidíš.“
10