narcis sa z neho vyfarbil. Nebola jediná, čo na neho pozerala. On jej ten pohľad dokonca opätoval.
Preto na neho zaútočila vlastnou zbraňou. ,,Vieš preto o tom, že som sa na teba pozerala, lebo ty si
civel na mňa! Iba netuším prečo.“
Mykol plecami. ,,Páčila si sa mi, Gréta.“
Pozerala na neho ako na zjavenie. ,,Ja? Veď si sa mi ani len nepredstavil,“ ohrnula spodnú peru.
Usmial sa. ,,Tak to napravím. Som Vratko,“ podával jej ruku. ,,Teší ma, Margarétka.“
Ignorovala jeho štíhlu pažu. ,,Som Gréta!“ vybuchla naježene. ,,Margarétky hľadaj na lúke.“
Pokrútil hlavou a ruku stiahol. ,,Ty si teda poriadne panovačná.“
,,A ty si zasa riadne nafúkaný,“ vrátila mu urážku. ,,Správaš sa k ľuďom ako k sluhom.“
,,Nepoznáš ma,“ odvrátil pohľad.
,,Ani nemusím. Stačilo mi, ako si sa predo mnou predviedol,“ podotkla sucho.
Vratko si povzdychol. ,,Dobre, tak môžeme začať odznova? Asi sme na to išli zle. Verím, že si
budeme rozumieť. Určite to nebude horšie než to bolo predtým.“
Vystrúhala na neho grimasu. ,,Nazval si ma opakovane dieťaťom. Ty máš už nebodaj po
tridsiatke?“ spýtala sa ho ironicky.
Zaváhal.
,,Pravdu!“ zvolala prísno.
,,Dvadsať,“ zahanbene odpovedal.
Gréta spľasla rukami. ,,No prosím! Si len o rok starší odo mňa. Ty mi sotva môžeš nadávať do
sopľane.“
,,Prepáč.“
Mlčala. Dokonca na neho ani nepozrela. Napokon sa predsa len premohla. ,,Nechajme to. Nechce
sa mi hádať. Mám sa s niekým stretnúť a chcem byť v dobrej nálade,“ vzdychla si a poškrabkala sa na
koreni nosa.
,,S kým?“ zvolal žiarlivo. ,,Je to nejaký chalan?“
Zasmiala sa. ,,Možno áno.“
Nepovedal na to nič. Ani nežmurkol. Bolo z neho cítiť potláčané napätie.
Gréta to napokon nevydržala. Z nejakého nerozumného dôvodu si ho nechcela pohnevať. ,,Je to
moja kamarátka Ľudmila. Poznáme sa z dovolenky. Strávim s ňou v Nitre celý víkend.“
Viditeľne mu odľahlo. Znova sa k nej obrátil. ,,Ona je z Nitry. Aj ja som odtiaľ.“
,,Takže vystupuješ na Železničnej stanici Nitra?“
Prikývol.
Ešte pred pol hodinou by ju z toho chytil čemer. Ale hnev ju pomaly opúšťal a musela uznať, že
nie je tak hrozný. Možno by mu mohla dať ešte jednu šancu. Poslednú. ,,Dobre teda, Vratko.“
Zarazene na ňu pozrel. Prvý raz ho oslovila krstným menom. ,,Dobre teda, čo?“
Priateľsky sa usmiala. ,,Začneme teda odznova. ,,Dostaneš odo mňa ešte jednu šancu.“
9