Žena v jej hlase pocítila sklamanie. Vstala a natiahla sa po cestovnej taške. S úsmevom sa k nej
obrátila. ,,Neboj sa. Vratko sa s tebou porozpráva. Daj mu ešte šancu. Nebudeš ľutovať.“
Jej brat sa bezprizorne otočil k oknu a ignoroval okolitý svet.
Gréta jej úsmev opätovala. ,,Možno sa ešte niekedy uvidíme.“
,,Možno áno,“ súhlasila a vybrala sa k dverám. ,,Drž sa.“
Po jej odchode sa oprela o sedadlo. Po očku pozrela na chlapca pred sebou. Vytrvalo ignoroval jej
prítomnosť. Rozhodla sa, že si z toho nič nebude robiť. Zvesila si z pleca malý batoh a vytiahla z neho
slúchadla. Zapojila ich do mobilu a zapla si svoj obľúbený playlist. Hudba ju príjemne pošteklila na
duši a zbavila napätia. Zatvorila oči a vychutnávala si tóny, ktoré sa jej rozlievali po tele.
***
,,Počuješ ma? Gréta! Netvár sa, že spíš! Ja veľmi dobre viem, že si hore!“
Dievčina prudko otvorila oči. Párkrát zažmurkala, pretože sa dostala do cestovného útlmu a
takmer zaspala. Keď však zbadala, kto narušil jej osobnú zónu, nevedela svoj hnev zakryť. Bol to
Vratko, ktorý sa rozhodol, že predsa len s ňou začne komunikovať. Jej na tom však nezáležalo, lebo
obraz o ňom už mala utvorený. Slúchadla si nechala na ušiach, iba si stíšila zvuk. Chystala sa do neho
slovne pustiť, až sa nečakane zháčila. Ich nosy delilo len pár centimetrov a nebezpečne blízko sa nad
ňou skláňal. Vystrašene ho od seba odstrčila.
,,Čo sa deje?“ opýtal sa ako paralyzovaný. Keď sa odpovede nedočkal, prekrížil si ruky na hrudi.
,,Aha, rozumiem. Slečna sa urazila. Odmieta sa baviť. Nuž, čo sa dalo čakať od dieťaťa,“ vyzývavo na
ňu pozrel.
Jeho posmešné slová prehlušili aj hudbu. Nahnevane si slúchadlá zvesila z uší. Fľochla na Vratka
ako rozzúrená levica. ,,Môžeš mi dať pokoj? Nechcem sa baviť,“ odhodlane zvolala. ,,Nájdi si iného
šaška.“
,,Urazila si sa?“ pochybovačne zdvihol obočie. ,,Nečakal som, že sa budeš chovať ako nevyzreté
decko.“
,,Ja nie som žiadne decko!“ skríkla pobúrene. Potom si uvedomila, že nie je vo vozni sama a s
previnením sa rozhliadla okolo seba. Spoločnosť im robilo len zopár dôchodcov a nejaký metalový
frajer, ktorého basy sa ozývali po celom priestore. Medzitým sa sedadlá vyprázdnili a veľa nových ľudí
odvtedy nepribudlo. Gréta sa opäť obrátila k chlapcovi. ,,To ty si sa na začiatku správal ako trkvas.
Prečo by som mala mať ešte záujem baviť sa s tebou?“
Prekvapene zažmurkal. ,,Ty si mala o mňa záujem?“
,,Prestaň prekrucovať moje slová! Nemala som o teba záujem. Iba som si myslela, že sa dokážeme
normálne porozprávať. Ale mýlila som sa.“
Ukazovákom si poklepal po brade. ,,Ale prečo si na mňa na začiatku tak vyvaľovala oči?“
Očervenela. ,,Ja som na teba oči nevyvaľovala,“ začala sa brániť. ,,Čo si o sebe vlastne myslíš?“
zvolala dotknuto. Hnevalo ju, že vyťahuje na svetlo jej slabosti. Hoci ju predtým zaujal, odmietla mu
dať do rukáva svoje eso. A teraz už vôbec nemala dôvod sa k tomu priznávať. Nie po tom, aký samoľúby
8