teritória, socializácia.“ Snažil sa vymyslieť argumenty, ktoré by schladili ich nadšenie z
niekoľkonásobného zväčšenia objemu mačacieho organizmu.
Kapitánka Pevi súhlasne prikývla. „Asi je v tom kus pravdy. Ale čo navrhujete?“
„Kastrácia,“ rozhodne odpovedala Hana a ukázala na kocúra, ktorého držal Bzin.
„To mu akože ufiknete guľky?“ zhrozene sa spýtal Bzin, ktorý kocúrovi držal sklapnuté uši, aby
nepočul hrozný rozsudok. „A to musíte? Nejde to inak?“
„Ak nechcete byť o rok Mokraď – stanica premnožených mačiek, tak nemáme na výber,“ ozval sa
John. „Okrem toho sa trochu upokoja.“
Bzin sa zúbožene pozrel na kocúra a potom na prišelca. „Dobre,“ prikývol. „Aj tak asi nemám na
výber. Nachystáme sterilnú miestnosť. Mala by byť sterilná, že?“ John mlčky prikývol. „Poviem
Noremu, aby vám pomohol s vecami.“
Kocúr medzičasom začal nepríjemne mňaukať, ako keby začal tušiť, čo ho čaká. Bzinove zovretie
povolilo a tak sa šikovne vyšmykol a skočil na podlahu. „Tohto si už radšej zoberiem,“ prehovoril John
a zohol sa po kocúra, ktorý sa snažil utiecť pred svojím osudom.
+++
Bzin prechádzal po čakárni a nervózne si uhládzal chlpy na hlave. Tunika za ním viala a Nore začal
byť z neho nervózny. „Ak urobíš ešte jednu sériu toho pobehovania, tak ťa tomu Johnovi pošlem tiež.“
„Nerozumieš tomu,“ odfrkol Bzin, ale zastal. „S tým ryšavcom som prepojený. A s čiernobielkou
tiež. Cítim ich vrnenie až sem.“
„Ešteže, tam nie je Jednotka a Dvojka,“ vydýchol si Nore.
„Vidíš? Už ma vieš pochopiť? Keby tam boli tvoje mačky?“ Bzin rozhodil rukami a nakoniec začal
podupávať na mieste. „Zbláznim sa z toho?! Čo mu tam toľko trvá? Snáď nenastali žiadne
komplikácie?!“ Otázka odznela do ticha, pretože si na ňu neodpovedal ani on a ani Nore.
„Hotovo!“ vynorila sa Hanina hlava a usmiala sa na Elainov. „Všetko v poriadku. Kde sú ostatné
mačky?“ zmätene sa spýtala.
„Ostatné?“ nechápavo sa spýtali obaja Elaini naraz.
Hana mlčky prikývla. „Snáď ste si nemysleli, že stačí vykastrovať iba tieto dve?“
„A nestačí? Veď to sú tie pôvodné, ktoré sem prišli,“ potichu povedal Bzin.
Zo ženiných úst vyšiel smiech. „Ale nemnožia sa len oni. Nemusíte sa však báť, nie všetky
vykastrujeme. Necháme pár zdravých kusov. Ale budú musieť byť pod prísnou kontrolou. Takže šupšup,
nech sú tu čo najskôr.“ Jej hlava zmizla.
„ČOŽE?!“ zvrieskol Nore. „Ja tým hrdlorezom svoje mačky nedám! Na to zabudni!“ Vystrel sa
a zazeral na Bzina. „O žiadnom hromadnom vyhladení tu nebola reč!“
„Ne-stre-suj,“ precedil cez zuby. „Kapitánka Pevi to určite vyrieši. Musí.“
18