tempe sme obiehali skupinky turistov, ktorí museli po nás iba lapať prach. Pri jednom z turistických
hríbov sme odbočili z cesty, aby sme zašli pozrieť na Jaskyňu českých bratov. Po napojení sa na hlavnú
cestu sa množstvo turistov zhusťovalo. Hlavne ázijského typu. Na prvý pohľad vás zaujme zaujímavá
stavba a hneď potom samotná Pravčická brána. Tu upozorňujem, že je potrebné platiť aj vstupné, ale
vyplatí sa vám to. Vyhliadkové miesta sú dve, cesty k nim sú jasne vyznačené. Aj samotnými turistami.
Pravčická brána je dominantnou tejto oblasti a ani sa tomu nečudujem. Národná pamiatka je
najväčšou skalnou bránou v Európe.
Pravčická brána
Po tom, ako sme sa pokochali vyhliadkou sme zašli priamo pod ňu a občerstvili sa. Taktiež sme
kuli plány, čo ďalej. Rozhodli sme sa pokračovať v ceste a vychutnať si ďalší skvost a to soutěsky.
Krásna turistika, ktorá ponúkala krásne pohľady, čerstvý vzduch a vypracované svaly na nohách. Cestu
si môžete nakombinovať rôzne. My sme zvolili, že Edmundovu i Divokou soutěsku absolvujeme na
člnoch a zvyšok prejdeme pešo. Prievozníci boli super, mali vymyslené rôzne historky. Tieto zvozy sú
samozrejme za poplatok. Chcem upriamiť pozor na jeden fakt, keď do jedného nášho člnu nasadla
korpulentná ženská, ktorá si drzo sadla na jednu stranu, hoci bolo každému jasné, že je ťažká. Takže
jedna strana bola naklonená a druhá trochu mimo vody. Už som sa videla vo vode. Zase raz. Ale pri
teplote tej vody by ste boli zhrození aj vy. Nebola to Češka ani Slovenka, ale mala som jej sto chutí
zakričať, že „Dievča zlaté, fyzika nepustí!“. Ale ovládla som sa. Aj tak by mi nerozumela. Ale medzi
jednotlivým člnkovaním prechádzate popri rieke krásnou cestou, ktorú prekrývajú útvary a občas sa
ocitnete aj v akomsi tuneli.
Nasledujúci deň bol opäť čas na presun.
Cesta do Karlových Varov
Mierili sme k poslednému bodu nášho výletu, v ktorom sme sa mali spojiť aj s frajerovými rodičmi
a jeho sestrou s manželom. Po ceste sme si spravili mini prestávku v Ústí nad Labem v ZOO. Ktorú
sme síce dvakrát obehli, pretože sme nevedeli trafiť dolný vchod. Našli sme našťastie ten horný. Keďže
bol pracovný deň a ešte ani priadne as obeda, v ZOO veľa ľudí nebolo. Tak sme si užívali to ticho
a pokoj. A pri jednom výbehu s opicami si hovorím, že sú mi nejaké známe a po prečítaní popisu –
18