6
sebe pištoľ , tak ich na mieste zastrelím ! Bohužiaľ sa tak nestalo . Vyzeralo to skôr , že sa oni chystali zastreliť mňa .
Z obce údajne neprežil , teda okrem mojej maličkosti , nikto . Až potom som zistil , že prvým povojnovým starostom sa stal tiež rodák z obce , ktorý počas tej hrôzy nebol doma , ale snažil sa ako železničiar márne udržať neustále ničenú železnicu v provizórnom chode . Tie svine , ktoré sa uvelebili v obecnej rade , prinútili v roku 1947 starostu , aby zmenil meno obce . Ten súhlasil , ale len pod podmienkou , aby sa dedina premenovala z Balárova na Klamáre . Videl totiž , ako sa obecná rada chystá prepísať históriu obce tak , aby z nej zmizol ten masaker . Názov síce odsúhlasili , no starostu našli o pár dní v lese s guľkou v hrudi .
Podľa plánu nových obyvateľov novej dediny sa tu cez vojnu nemalo nič stať a Klamármi sa v podstate nazývala už od svojho založenia . Dokonca vymýšľali aj povesť , podľa ktorej sa tak malo stať . Počul som , že si asi v sedemdesiatych rokoch nechali urobiť od niekoho pár fálz historických dokumentov , ktoré potom vydávali ako originály , potvrdzujúce históriu obce . Všetko im vychádzalo , a vlastne prečo nie , keď Melke v okruhu takmer dvadsiatich kilometrov od Balárova vyhladil všetky dediny a usadlosti ? Prešlo im to , keď cez dedinu neskôr prešla Červená armáda , a prechádza im to doteraz . A kto by veril pár preživším pamätníkom , napríklad mne ?“
Zarazil sa . Opäť sa zahľadel z okna a začal ťažko dýchať . Zosmutnel . Takú tvár som ešte nevidel . Prišlo mi ľúto muža , ktorý pod svojou veselou povahou skrýval takú bolesť a krivdy . Slzy už ale neronil . Už ich vyplakal mnoho , pri ešte väčšom množstve by sa zrútil a možno neprežil . Preto musel prestať plakať a žiť ďalej , keďže mu život dal ešte jednu šancu .
„ Teraz som si uvedomil , že sa na masaker neprišlo aj kvôli tomu , že dedina bola po ňom asi veľmi rýchlo osídlená . Pravdepodobne tí gardisti , ktorí vtedy pri masakre pomáhali , zavolali ďalších kolegov aj s rodinami . Veď prečo by sa nenasťahovali do plne vybaveného domu a zadarmo ? Ktovie , kde sú masové hroby , do ktorých nahádzali cez dvesto ľudí . Iste , dedina je dnes omnoho väčšia , ale ...“
„ Pochopil som , veď všade sa stavia ...“ mávol som rukou . Ani neviem , prečo som to urobil . Neranil som ho týmto gestom ?
„ Som rád , že už aj ty vieš pravdu o minulosti našej rodiny . Teraz , ak chceš , mi môžeš tiež zazlievať tú našu spoločnú cestu do Balárova .“ „ Sám vieš , že by som to nikdy neurobil .“ Po návrate do Bratislavy som sa rozhodol prespať v pradedovom novom sídle . Aj dedo bol nesmierne rád , že nás vidí . Nezazlieval nám tú našu spoločnú cestu do Balárova . Akosi sa mi nechcelo odchádzať z ich domu , a tak som odchod na druhý deň stále odkladal .
Nikomu to nevadilo , bolo nám spolu dobre pri kartách , pive a varení guláša .
Po , už ani neviem koľkej , pradedovej výhre sme si dali pauzu , čo pradedo využil na ponaťahovanie sa pri okne . Na svoj vek vyzeral stále superaktívne a minimálne o dvadsať rokov mladšie . Pozrel sa z okna a zmeravel . Úplne zmeravel . Spočiatku som jeho upretému pohľadu z okna nevenoval pozornosť .
6