e sa povracia. To bola tá posledná osoba, o ktorej
do života. To, čo spravila, bolo neodpustiteľné. A
a to zámerne a nikdy jej to neodpustí. ,,Prosím,
muži ako Viliam! Neodháňaj ich všetkých od seba
to s mamou rozoberať. ,,Chcela by som byť teraz
i byť konečne medzi ľuďmi.“
z si doštudovala. Najprv sa začni znova stretávať s
zmyslela. ,,Snažím sa,“ hlesla.
sa prejsť. Čerstvý vzduch ti spraví dobre.“
e máš pravdu. Už som dlho nebola na vzduchu,“
budni sa usmievať. Život bude krajší. A prestaň sa
iť šťastnou.“
.“
elo. ,,Aspoň to skús.“
jej štíhla postava úplne stratila. Napokon sa jej
*
zal len pár metrov od ich domu. V blízkosti bol
a sa tu schádzalo veľa ľudí, ale dnes sa na tomto
to potešilo, pretože na nikoho nemala náladu.
m lúčom, aby sa jej vplietali do vlasov. Vykračovala
s potlačou kvetov a sandálmi na nízkom podpätku.
. Prekvapene pozrela na zem a skoro omdlela. Stál
lo krku mal medený obojok, ktorý splýval s jeho
ná socha. Dúfala, že sa majiteľ čoskoro objaví, ale
ohému stvoreniu má skloniť. Napokon zvíťazila
sovi a opatrne k nemu natiahla ruku. Cudzinec ju
a na tvári sa jej objavil úsmev. ,,Komu si sa zatúlal?
u nežným hlasom a hladkala ho po hlave. Keď sa
jiteľa nepozná. Pes sa jej vôbec nebál, skôr naopak.
osť. Navyše bolo vidieť, že je zvyknutý na ľudský