Autor: Patrícia Brestovanská
hučala v hlave ako tornádo. Za žiadnych okolností
, ktorý sa ju rozhodol strašiť. Posadila sa z postele
stolíku. Na ňom ležalo zrkadlo vo viktoriánskom
jej po smrti zostala. Preto ho ochraňovala ako oko
šírila oči. Videla pred sebou nepríčetnú mátohu,
y farby medi jej viseli pozdĺž oválnej tváre ako
vždy jasno zelené mali odtieň kalnej vody. Jej pleť
ekná vráska. Tlmene zhíkla pri pohľade na jemné
a, že vyzerá ako štyridsaťročná vyžitá ženská, a nie
á vstala skôr než obvykle. Katarína už mala dve
a sviežo a mlado. Ľudia sa pri spomenutí jej veku
ľa. Svojím spôsobom ich chápala, a preto sa im ich
a okolo päťdesiatky môže mať svoje prirodzené
oodu na filmovom plátne. Predovšetkým to bolo
stravovaním. Dokonale maskovala svoj skutočný
nes príšerne, Adriána,“ podotkla mama, keď si
ž dlho, čo si bez muža?“ vyzvedala podozrievavo.
sama.“
ospelá, mama sa k nej zvykla chovať ako k dieťaťu.
dú maličkosť. A čo bolo najhoršie, tak sa stále
tomu nechýbalo, pretože sa zblíženiu s mužom
y dôvod, a na ten nemohla zabudnúť, ani keby sa
že jej je nepríjemné sa s ňou baviť o nápadníkoch.
bez toho, aby na mamu pozrela. Cítila, ako ju
sa jemne začervenala. Niekedy mala pocit, že jej
odplašila, pretože z nejakého dôvodu ju desila. Jej
čo sa rozišla so svojím bývalým frajerom. A bola
y jej mohla veľmi ublížiť, a to Adriána nemienila
vianočky pred sebou a tvárila sa zaujato. Po chvíli
pani s kočíkom, v ktorom sa ukrývalo dieťa. Na
Bola ešte stále mladá a nemusela sa báť odbíjania
rčite sa nechcela stať mamou skôr, než si nájde
a. Ale nad tým ani náhodou neuvažovala. Rana,
vá. A ešte sa z nej nestihla spamätať. Do nového
chce so svojím životom urobiť. Zatiaľ pred sebou