Problém číslo šesť: Je mi ľúto zahodiť téglik od kávy s citátom
V tej mojej obľúbenej, už spomínanej kaviarni Piazza Doro dávajú veľmi pekné tégliky. Alebo ako
to možno nazvať: „coffee to go“ či kávu so sebou. Na tých kelímkoch majú pekné citáty. Napríklad:
„But first coffee“, alebo „Taste coffee, taste life“ a tak ďalej. A mne je to neuveriteľne ľúto zahodiť. Tak
sa stáva to, že sa mi doma hromadia tégliky od kávy. A nemám ich kam dávať. :D
Problém číslo sedem: Osem hodín večer. Mám chuť na kávu! Ale je už dosť neskoro,
zase nebudem spať…
Časový údaj bol len príklad. Ale tento problém sa mi stáva dosť často. Je už večer, ale ja mám
neskutočnú chuť na kávu. Lenže ak si predstavím, že potom nebudem vedieť zaspať, tak je to vnútorný
boj. A zdá sa, že je nekonečný. Niekedy však dám na svoju chuť a urobím si kávu (pokiaľ by nebola
piata napríklad).
Problém číslo osem: Latté art. Umenie. A tak je často hrozná škoda to vypiť, no
to sa nedá, takže… šup s fotkou na Instagram.
Neskutočne obdivujem to, ako baristi dokážu vytvoriť tie dokonalé obrazce na hladine kávy.
Karamelové špirálky okolo srdiečka. Príde mi to ako veľká škoda vypiť, no keďže by som sa na ňu
nedokázala len pozerať, musím ju vypiť. A tak dávam fotku na Instagram. Bez toho by to nešlo. Teda…
šlo, ale chcem si to ešte niekedy pripomenúť…
autor: Elizabeth
16