teraz k tomu prišlo, stratil počas jazdy kontrolu nad vozidlom, preletel na chodník na druhej strane
širokej ulice a zrazil tam starú pani. K tomu ešte zrovnal dve značky. Dokázal sa ale s autom dostať
opäť na cestu a znovu naštartovať. Vystúpil z auta, pozrel sa na tú skrvavenú kôpku šrámov plaziacu
sa po chodníku namiesto toho, aby jej išiel pomôcť alebo zavolal sanitku...
„Prepáčte, ale teraz nemám na vás čas...“ povedal, nasadol do auta a vyrútil sa na pomoc bratovi.
Celú túto udalosť videla suseda zrazenej pani a zavolala okamžite pomoc a policajtov. Tým povedala,
aké ŠPZ malo vozidlo. Takže desať minút po vtrhnutí bratovho komanda na stanicu, ho okamžite
zatkli. A bolo...
„Obchodník“ bol na úteku asi mesiac. Zatkli ho v Rakúsku pri vykrádaní chaty a odsúdili ho tam.
Aj naša republika oňho požiadala, ale ešte to bolo v štádiu riešenia. V tej garáži boli totiž schované
doslova milióny eur v rôznom tovare.
Súd so mnou a šéfom bol rýchly. Postaral sa o to milenec šéfovej ženy, ktorý bol sudcom krajského
súdu a na okresnom súde mal známych. Dostal som dva roky, šéf podmienku a rozvod. Najhoršie
dopadol šéfov brat, ktorý dostal za tú jazdu tri roky a zákaz šoférovania na päť rokov. Mal šťastie, že
to tá zrazená pani prežila. Moja manželka také šťastie nemala. Súdu sa nedožila. Našli ju mŕtvu krátko
po telefonickom oznámení o mojom zatknutí. Ani na jej pohrebe som nemohol byť. Nepustili ma.
Takže ju asi spopolnili na náklady mesta. Byt a veci v ňom zatiaľ obsadil exekútor. Skončil som vo
väzení a prišiel som úplne o všetko. A čo je ešte horšie, stiahol som so sebou jednu celú rodinu a zabil
svoju milovanú manželku. Čo sa týka toho morálneho prepadu v blízkej spoločnosti, tým som sa ani
nezaoberal. Nikto nebude riešiť, prečo som to robil. Budú sa síce pýtať, prečo sa taký slušný človek
rozhodol kradnúť. Tam to ale vždy skončí. Takže budem odteraz pre každého prašivý zlodej a lump.
Môj život sa vlastne od zatknutia skončil a vôbec nezáleží na tom, či sa ešte dožijem prepustenia na
slobodu. A je mi to jedno.
Tento príbeh by mal byť výstrahou pre každého slušného človeka zahnaného na všetky možné
dná, odrazu nahodeným a v podstate bežným problémom života, ktorý by ale, vo svojom prípade,
nikdy nečakal. Nech teda nerieši svoje problémy tým, že zamkne slušnosť v skrini. Nech ho radšej
skúsi vyriešiť, aj keď sa to takmer nedá, alebo sa môže radšej nechať roztrhať osudom na kusy, alebo
nech to čo najskôr ukončí...
11