Od toho času bola mojou rodinou moja partia. Žiadne problémy, hovorili sme len o hudbe a fete. V tom čase zakaždým, ako som sa dostala k nejakému prášku, tak som ho do seba hodila. Avšak, po 8
VLASTNÁ TVORBA Autor: Bianka Knutová
My deti zo stanice ZOO
Všetky moje peniaze som dávala na cigarety, aby som mohla chodiť s ostatnými fajčiť za roh školy. Chodila tam aj Júlia, ktorá si ma všimla a prijala ma ako kamošku. Pozvala ma k sebe a pili sme pivo.
Po pár dňoch priateľstva ma v škole začali uznávať. Bol to tvrdý a dlhý boj. Na učenie čas nebol. Júlia chodila do Domu stredu. Púšťali tam od štrnástich, no na Júlii si nik nevšimol, že má len trinásť. Matka mi kúpila podprsenku, začala som sa líčiť, a tak ma Júlia vzala so sebou do klubu. Keď sme tam prišli, chalani mali vodnú fajku. Netušila som, čo to je, vraj sa tým fajčí hašiš. Každý si potiahol, a keď bol rad na mne, odmietla som. Bolo mi trápne. Fajčili, bavili sa o muzike, ktorej som ja nerozumela. Skoro som však pochopila, o akú hudbu ide, a odvtedy počúvam len tú.
Z tej partie som veľmi chcela niekoho stretnúť, a pozvať ho k sebe. Iba tak, v inom zmysle ma nezaujímali, keďže som mala dvanásť, a dokonca som nemala ani menštruáciu. Podarilo sa. Thomas a Marcus prišli. Keď prišli, tvárila som sa sebavedomo. Pivo bolo drahé, tak sme kúpili len víno pre chudobných. Keď sme dopili, Thomas povedal, že má doma ešte trochu fetu. Vrátil sa s plátom rozdeleným na kúsky. Vytiahol drevenú rúrku, najprv vopchal tabak, potom zmiešal hašiš s tabakom, a ten dal na vrch. Stiahli sme žalúzie a v byte sa začali tvoriť oblaky dymu. Nebolo mi nič, absolútne. Bola som len trochu pripitá, ale to bolo z toho vína predtým. Ako sme sedeli, Marcus ma začal hladkať. Bolo mi horúco, strachom. Keď sa začal dotýkať mojich pŕs, vstala som, a odišla som ku gramofónu. Pri odchode sa ma opýtali, či pôjdem večer do Domu stredu, a ja som sa potešila, že medzi nich konečne patrím. Prišli sme a Marcus ma začal obchytkávať, počas pozerania filmu. Hneď, ako film skončil, som od neho odišla.
V partii sme spolu držali a uznávali sme sa navzájom. Nikto nerobil blbosti, skôr sme sa snažili byť nad vecou. Nevadil mi hašiš a nemala som problém si zapáliť už ani na verejnosti. Keď som nemala fet, pila som pivo alebo víno. Zvykla som byť stále opitá alebo zhúlená. Pomáhalo mi to. Škola ma nebavila, a z prospechu dvojkárky som skončila pri štvorkách a päťkách. Tiež som veľmi pochudla a takmer nič som nejedla, nohavice mi boli veľké, prepadnutá tvár... ale mne sa to páčilo, pretože som sa viac a viac podobala ľuďom z partie. Thomas navrhol, či by som neskúsila LSD, súhlasila som. Dal mi kúsok cigaretového papiera, kde boli zabalené úlomky prášku. Hanbila som sa, tak som si to šla dať na záchod. Sedela som vo vlaku a myslela som, že sa zbláznim, šialené. Ľudia mali strašidelné tváre. Zdalo sa mi, že svetlá žiaria viac, namiesto stromov sú palmy, strop klesá nižšie, betónové stĺpy sa kolísali zo strany na stranu.
Od toho času bola mojou rodinou moja partia. Žiadne problémy, hovorili sme len o hudbe a fete. V tom čase zakaždým, ako som sa dostala k nejakému prášku, tak som ho do seba hodila. Avšak, po 8