T ÉMA MESIACA
Autor: Denisa Kancírová
Vytrhnuté z kontextu
Chytil najbližšiu hrudu. Pritiahol si ju a snažil sa zavetriť. Nič. Odhodil ju za seba a priblížil sa
k ďalšej.
„Nebaví ma to,“ zaznelo mu za chrbtom, „teba hej?“
Bez toho aby sa otočil, pokračoval vo svojej práci. „Máme dennú kvótu. Nemám čas na takéto
bezduché reči.“
„Ale...“
Ignoroval ho. Prednými nohami chytil hrudu a a začal ju navlhčovať a lepiť na ňu kúsky z hromady
pred ním. Bez toho, aby niečo povedal, rozgúľal malú guličku a zamieril k Tržnici.
„Prečo ma nečakáš?“ ozvalo sa znova za jeho chrbtom.
„Povedal som ti, že nemám čas,“ odvetil a pokračoval ďalej.
strih
Na konci dňa mal splnenú kvótu na sto percent. Predák mu zapísal body a on mohol ísť domov.
Unavený, ale spokojný so svojím výkonom.
„Zase raz budeš vzorom pre ostatných?“ spýtal sa sediac za stolom.
„Ach, nemôžeš si dať pohov?“ vzdychol a snažil sa uvelebiť na lôžku.
Na dverách sa ozvalo škrabanie. Zdvihol sa a pricupital k nim. Poodchýlil ich a v škáre zbadal
hlavu bystrušky a za ňou mrviaceho sa ucholaka. „Čo je?“ opýtal sa bezducho.
„Niečo nám dlžíš,“ ozvala sa bystruška a strčila do škáry nohy a nasilu ich pootvorila. „Si sám?“
drzo sa spýtala a nechala ucholaka prekĺznuť dnu, aby všetko presnoril.
„Čo doriti?!“ ozval sa jeho spoločník.
„Takže ti pridelili ochranku?“ zasmiala sa bystruška.
„Daj pokoj,“ ozval sa. „Povedz, čo chceš a vypadni.“
„Ts, ts, ts...“ bystruška začala krútiť hlavou. „Takto sa správať k svojim záchrancom.“
„Nemá tu nič,“ ozval sa ucholak, ktorý sa objavil za jeho chrbtom. „Žiadne ploštice.“
Bystruška sa vnorila dnu a začala si obzerať skromný príbytok. „Máš tu zlatoňa, no teda. Myslela
som, že sa zmohnú na niečo lepšie.“
„Vyklop, čo chceš,“ zopakoval.
3