Voda si
Autor: Jana Mišeková
V studni rozhovorov z tehál
plynulý prechod, vlny bez skál
Keď studená nemá váhou neba onažieva
podstúp jej svoj strach
utop sa v záhadách
Poddajná i silná,
schopná v kameň premeniť prach
Kto vládne jej v búrke tela
hľadajúc dych srdca v tepnách
ešte srdce nemá
Ona tečúc v nich zaznieva
a právom sa bráni
ísť zrakom nevyšliapaným,
no tie vetvy nie sú vety
možno návyk osamelých
Keď posvätnú zahalil mrak
pre šíp napnutý silou
piesok víril v atmosférach
Ako kvapky zabudnúť?
Ako padať a neuschnúť?
18