b) Použitie, keď máte dojem, že protistrana vám nerozumie, no zároveň vám už nevadí, ak o ňu
prídete.
Bohužiaľ, jeden môj kamarát mal zrejme pravdu v nasledovnom tvrdení: "Niekedy je aj to najlepšie
vysvetľovanie zbytočné."
2. Koncept minimálnej eskalácie.
Druhý "objav" mojej dielne súvisí s emočným dospievaním človeka a tým, ako dokážeme po istom
čase konať lepšie, ako predtým. Hovorím mu "koncept minimálnej eskalácie" a nie je tak riskantný v
použití, ako predošlá metóda. V praxi sa prejavuje tým, že aj keď s niečím nie ste spokojní a ľudia vás
štvú, nedávajú vám čo potrebujete, alebo žiadajú veľa – nebudete im nadávať, kričať na nich a
nezavrhnete ich. Zlomy, ako sú napríklad znepriatelenie sa či rozchod, sú "maximálnou eskaláciou" a
často nastávajú, keď sa človek unáhlil a podľahol vášni. Opačným jednaním, „minimálnou eskaláciou“,
je vždy svoje správanie kontrolovať natoľko, aby sme eskalovali spor o ten najmenší možný schod
nahor.
Znamenalo by to napríklad ľuďom povedať, že im vyhoviete naposledy. Pokiaľ sa to nevyrieši, opäť
použijete nástroj, ktorý sa bude zdať ako najbližší schod nahor – poviete, že tentoraz už protistrane
neustúpite a vysvetlíte prečo. Taký postup sa zdá banálny - avšak nemusí to byť ľahké napríklad pre
teenagerov, ktorí emočne vybuchnú, urobia rozhodnutie v hneve, a potom to ľutujú. Viem to, pretože
som si rovnakou fázou života prešiel, pokým som sa začal rozhodovať s chladnou hlavou. Zavrhoval
som ľudí, a potom som sa cítil, akoby som spolu s nimi vytrhol aj niečo zo seba - niečo, čo mi po čase
začalo chýbať a čo neprestávalo volať po náprave. Tento útek od problémov som však neskôr prestal
praktizovať. Aké je asi "duchovné" zavrhnúť možnosť priateľstva medzi mojím budúcim ja a tvojim
budúcim ja, kvôli tomu, čo povedala alebo urobila minulá, už neexistujúca verzia teba alebo mňa?
Okrem toho mám aj ďalší dôvod pre zmenené jednanie: vždy existuje riziko, že zničíte priateľstvo
iba kvôli svojej dezinterpretácií či projekcii. Ani keby toto riziko bolo iba 0,1%, jednoducho mi nestojí
za to podstúpiť ho. Preto vždy chcem uprednostniť načúvanie pred vlastnou prchkosťou.
Zavrhovanie u mňa bolo nahradené väčšou prispôsobivosťou fungovania aj v neideálnych
vzťahoch a menším lipnutím na nich, čo znížilo moje trápenie sa. Kým deštruktívne pseudo-riešenia
spôsobia obom stranám iba utrpenie, vyberať si jemnejšie riešenia je výzvou charakteru. Dáva nám to
možnosť "jednať zaujímavejšie" (ako by povedal Outsider z hry Dishonored) a vyberať si, aké hodnoty
chceme vlastnou snahou tvoriť. Je snáď príliš naivná viera, že nad rozdielmi a komplikáciami zvíťazí
láska? Základným predpokladom tohto víťazstva je, že sa nevzdám práve JA, a že nezavrhnem ani ľudí,
ktorí zavrhli mňa.
16