Abdon 5/2020 Abdon 5_2020 - Page 16

Hladina sa v pravidelných intervaloch rozčerila, ako údery srdca jemne rozvibrovávali moje telo. Vynárali sa mi spomienky na včerajšok, ako sa Adam vrátil zo školy, hodil tašku do kúta a bez slova išiel do izby. Bolo to zvláštne a neostávalo iné ako ísť za ním a zistiť, čo je vo veci. Sedel na zemi, opierajúc sa o posteľ s bradou opretou o kolená. Na nohách mal školské prezuvky. Povedal, že mu spolužiaci ukradli kľúčik od šatne a zdrhli preč. Presne vie kto, nesnažili sa schovávať. Zobrali ho z kľúčenky, keď si ju nestráženú položil v jedálni na tácku. V škole už nikto nebol, ani triedna učiteľka ani ďalší spolužiaci. Ostal bez topánok a domov išiel v prezuvkách. Nejakú dobu som si podobné veci všímal a s Adamom o nich hovoril, zatiaľ však iba povrchne. Od včera mi bolo jasné, že má problém. Napil som sa, prišiel k dverám od Adamovej izby a pootvoril ich. Ležal na posteli, na chrbte, len zľahka prikrytý. Hruď sa mu pomaly dvíhala a zase klesala. Snáď sú Adamove sny pokojnejšie. Opatrne som zavrel dvere, zhasol a pobral sa spať. Adam nie je nešikovný, zatiaľ sa zvládol pretĺcť sám. Mal by to len zastaviť skôr, ako to prerastie cez všetky medze. Mám len jeho a urobil by som pre neho všetko. Porozprávame sa o tom zajtra, keď sa vráti zo školy. Originál príbeh a jeho pokračovanie nájdete na stránke Amatérskych príbehov: https://amaterskepribehy.wordpress.com/2019/01/03/lubos-zahradnicek-spolocne-to-zvladneme-1-kapitola-adam/ 14