Hladina sa v pravidelných intervaloch rozčerila, ako údery srdca jemne rozvibrovávali moje telo.
Vynárali sa mi spomienky na včerajšok, ako sa Adam vrátil zo školy, hodil tašku do kúta a bez slova
išiel do izby. Bolo to zvláštne a neostávalo iné ako ísť za ním a zistiť, čo je vo veci. Sedel na zemi,
opierajúc sa o posteľ s bradou opretou o kolená. Na nohách mal školské prezuvky.
Povedal, že mu spolužiaci ukradli kľúčik od šatne a zdrhli preč. Presne vie kto, nesnažili sa
schovávať. Zobrali ho z kľúčenky, keď si ju nestráženú položil v jedálni na tácku. V škole už nikto
nebol, ani triedna učiteľka ani ďalší spolužiaci. Ostal bez topánok a domov išiel v prezuvkách.
Nejakú dobu som si podobné veci všímal a s Adamom o nich hovoril, zatiaľ však iba povrchne.
Od včera mi bolo jasné, že má problém.
Napil som sa, prišiel k dverám od Adamovej izby a pootvoril ich. Ležal na posteli, na chrbte, len
zľahka prikrytý. Hruď sa mu pomaly dvíhala a zase klesala. Snáď sú Adamove sny pokojnejšie. Opatrne
som zavrel dvere, zhasol a pobral sa spať.
Adam nie je nešikovný, zatiaľ sa zvládol pretĺcť sám. Mal by to len zastaviť skôr, ako to prerastie
cez všetky medze. Mám len jeho a urobil by som pre neho všetko. Porozprávame sa o tom zajtra, keď
sa vráti zo školy.
Originál príbeh a jeho pokračovanie nájdete na stránke Amatérskych príbehov:
https://amaterskepribehy.wordpress.com/2019/01/03/lubos-zahradnicek-spolocne-to-zvladneme-1-kapitola-adam/
14