Abdon 5/2019 Abdon 5_2019 | Page 9

Nenápadne si ma zatiahol k sebe domov. Do vašej spoločnej spálne. Do vašej postele. A tam si mi ukázal, aký skutočne si. Zvrátené prasa, ktoré si nezaslúži nič viac, iba podrezanie hrdla, cez ktoré vykrvácaš. A spravila som to. A neľutovala som. A ani nebudem. -AnnA- Pozerať sa na tvoje nechutné prirodzenie, ktoré ma však akýmsi spôsobom priťahovalo, bolo zložité. Na jednej strane som chcela, aby som to bola ja, ktorú poriadne pretiahneš a ešte jej zašepkáš pár nechutností do ucha. Na druhej strane som chcela vziať nôž... nie, dýku... nie, sekáč na mäso a odfakliť ti ho. Ak si toto robil svojej žene, myslím, že tú haváriu si spôsobila sama. Ak si to náhodou robil aj iným, tak ich ľutujem. Pretože po nociach musia mať nočné mory a ich život už nestojí za nič. Preto som rada, ako si skončil. Výnimočne som na ňu nežiarlila. -aNNa- Bolo to, akoby som sa práve narodila. Tie živočíšne pudy, ktoré z teba prýštili. Krochkala som od rozkoše. Mala som chuť napiť sa tvojej krvi, ktorá vyšla navnivoč. Ale nechcela som vyznieť chladnokrvne. Ani vyhladovane. Nechcela som pohoršenie nad mojimi činmi. Kto by sa potom so mnou bavil? Keď ty si už nebol medzi nami? Ty by si to asi, ako jediný, pochopil. -ANna- -- „Je to rovnaký vzorec,“ ozval sa jeden z policajtov. Sedel v aute spolu s kolegom. Raňajky z fastfoodu mali v rukách, na palubnej doske rozložené tri papiere s vyznaniami. „Tentokrát to však chlapec neprežil,“ prehovoril druhý a zahryzol si do hranoliek. „Čo myslíš, že myslela tým prasaťom? Čo tam mohol robiť?“ „Mali by sme si ísť za jeho ženou. Ešte dnes,“ navrhol prvý a v duchu si odfúkol, pretože sa obával jej výpovede. „Možno v tom má prsty aj ona,“ nadhodil podozrenie. „Ak sa správal ako zvrátené prasa, tak pochybujem.“ 7