T ÉMA MESIACA
Autor: Denisa Kancírová
oDkAz
Pamätám si na naše prvé stretnutie.
Rozpačité podanie ruky, meno sem, meno tam a úsmev. Šéfka ťa nenápadne postrčila, aby si sa
pohol k druhej kolegyni a ja som mohla pokračovať v práci.
Nebolo to žiadne osudové vzplanutie, ani nič podobné. Ani láska na prvý, druhý či tretí pohľad.
Bolo to postupné oťukávanie sa. Pamätám si, ako sme sa ocitli na spoločnom záťahu kolegov. Moje
baleríny, ktorých tlak na prstoch som ani necítila, lebo som mala vytancované nohy. Tie som si vlastne
necítila vôbec. Šaty sa mi lepili na chrbát aj zadok, nohavičky som mala od potu premočené a najradšej
by som ich odhodila priamo na parket. Ale nehodilo sa to. Vlasy som mala vypnuté v cope, pretože by
ma hriali na krku a podo mnou by ostala len mláka vody.
Techno skladba skončila a vzduchom sa začali niesť pomalé tóny slaďáku. Tvoje ruky si ma našli
a pritisli k sebe. So smiechom som sa otáčala a pozorovala, ako sa popárovali ostatní. Parket sa zrazu
zväčšil, pretože sme na ňom ostali skoro sami.
Poznáš ten filmový efekt, keď všetci zmiznú a hlavní hrdinovia stoja sami uprostred ničoho?
Presne tak som sa cítila. Tvoj pohľad ma rozpaľoval, moje srdce mi šlo vyskočiť z hrude. Smiech
mi prešiel do jemného úsmevu a tvoje pery vyzerali tak sladko.
Pre istotu som zavrela oči. Tvoje ruky som však stále cítila na mojom chrbte, tvoj dych na mojom
krku. Niečo si mi zašepkal do ucha, ale ohlušujúce bubnovanie krvi v žilách ma ohlušovalo. Jemne
som prikývla, lebo som zacítila na konci otáznik.
Nemala som to robiť.
Nerozumela som ti.
Nepočúvala som ťa!
A aj tak som povedala áno!
-AnnA-
Keď si ju bozkával a držal v náručí, na chvíľu som si myslela, že som to ja.
Ale nebola som.
Bol si s ňou.
Snažím sa tu scénu vymazať z pamäte, ale akoby som na to potrebovala povolenie správcu siete.
Sama nič nezmôžem. O čom som horšia od nej?
Mám všetko čo ona. Dokonca mám niečo naviac. MŇA.
-aNNa-
5