T ÉMA MESIACA
Autor: Ján Zajac
Koniec veľkej lásky
Úsmev, ktorý svieti, ako ranné zore.
Ovlažuje dušu potešenie moje.
Modrá farba mora, blankyt tvojich očí.
Svietia, sťaby hviezdy počas tmavých nocí.
Krásne svetlé vlasy, jemné rúno zlaté.
Prinášajú pokoj, prinášajú šťastie.
Tvoje telo hebké, najjemnejší zamat.
Túto krásnu bytosť nedokážem sklamať.
Tvoja ľahká chôdza, ladne kráča anjel,
ktorý prišiel z nebies, skrášliť čarom náš svet.
Ako rajská hudba, hlas čo krásne zneje.
Krajšej melódie, na tom svete nie je.
Neviem, či len snívam, tieto chvíle krásne.
Neviem, či som v raji, moja duša žasne.
Za ten pocit blaha, budem sa vždy modliť.
Aby v srdci zostal, nenechám ho odísť.
Znezrady skončil sen, zrada je na scéne.
Namiesto idylky, valí sa čierny mrak.
Ako mám ďalej žiť, srdce je zranené.
Ľúbosť si nemôžem, od milej naspäť vziať.
Môj idol nebeský, našiel si iného.
Oklamať chcem seba, je to len hrozný sen.
Bodaj by ďalší deň, šťastie zas priniesol.
Nebesá, pomôžte! Nech bolesť prežijem.
Do šťastia krásneho, vrazil klin pekelný.
Neznáša, keď ľudia sú šťastní, blažení.
Teší sa, keď vidí nešváry na zemi.
Láska však nezmizne, zostane naveky.
4