A chudák Fero to vzal za svoje a už bol na zozname kandidátov. Ich volebné výsledky komentovať
nemusím, tie sa komentujú sami za seba. Aj keby vytvorili spoločnú koalíciu, ledva-ledva by sa dostali
aspoň na 1 percento.
Z týchto snáď stojí za zmienku akurát priekopník využívania GoPro kamier na Slovensku – Marvin
Braňo, alias „Krsniatko“. Mňa najviac prekvapil tým, že vôbec spĺňa vekové podmienky kandidatúry.
Svojím prejavom, výzorom a správaním na mňa totiž pôsobí, že toť nedávno prekonal pubertu.
Bohužiaľ, sláva a volebný úspech pol percenta mu stúpol do hlavy, čo nakoniec viedlo k rozkolu s jeho
dlhoročným parťákom Vláskym. Je mi vždy smutno z rozpadu slávnych dvojíc. Wham, Modern
Talking, teraz Takže tak! Ach jaj, čo bude ďalej? Rozpadne sa Duo Jamaha?
Nasledujú Edmund Jačmeniar a Miloš Prostredniak, posledný križiak. Dodnes nikto nevie, prečo si
zvolil takúto prezývku, keď veľa ľudí trpí arachnofóbiou. Týmto pánom prezidentský vlak ušiel ešte
predtým, než vyšiel zo štartovacej stanice. Svoju kampaň obaja postavili na facebookových statusoch,
ktoré sa skoro nikomu nechcelo dočítať do konca. Asi sa nesprávne inšpirovali súdruhom
Mastnohlavom. Bohužiaľ, ich dosah bol taký slabý, že nezainteresovaný by z fleku nedokázal povedať,
čo vlastne títo páni reprezentujú. A ich výsledok tomu napovedá – každý pod 3 percentá.
A čo taký Zbabéla Luhár? Tento týpek je neuveriteľný. Dokázať sa štvrť storočia prestravovať v
parlamente, byť vo väčšine vlád, ktoré za to obdobie existovali, a to všetko bez toho, aby si niekto
zvládol vybaviť jeho jediný prínos, kauzu, či aspoň nejaký čiastkový zaujímavý prejav. Svoj harakter
naplno ukázal v roku 2016 po voľbách a odvtedy sa toľkokrát teatrálne vyhrážal odchodom z koalície,
že sa to po čase prestalo počítať. Naozaj si tento človek myslel, že vyhrá voľby?
K folklóru volieb patrí aj kandidatúra starého Frantu. V podstate neškodný pánko, ktorý už toho
moc nemá čo ponúknuť, no zopár ľudí mu ten hlas dalo. Či už zo solidarity, alebo za minulé úspechy,
alebo proste nebolo koho iného voliť. Ničmenej, nikto asi nepredpokladal jeho úspech.
No a poďme k hlavným hráčom. Pán Retrotraktor Karakorám je pojem. (Prečo taká prezývka?
Pretože si predstavte tú srandu, keby to mal povedať.) Do veľkej politiky ho vystrelila kandidatúra na
župana, kde získal všetky protestné hlasy proti Smeru a v parlamente sa ocitol vďaka migračnej kríze.
Nebyť toho, išiel by si svojich tradičných 4,44%. Svojimi postojmi a názormi neprestáva udivovať
národ. Jeho stúpenci nenávidia očných lekárov – inak si totiž neviem vysvetliť legendárny výstup na
Kriváň. Raz sa rozhodli, že zruinujú prevádzku jednému zákernému Turkovi, ktorý prišiel ovládnuť
Slovensko predajom kebabu. Išli na to taktikou, že mu tam všetko zjedia. Vyhladlo im totiž po akcii –
hádzať dlažobné kocky vyžaduje veľa síl a energie. Patrí medzi odporcov očkovania, pretože spôsobuje
autizmus. Sčasti musím súhlasiť, neočkovaním detí sa dá proti autizmu bojovať – zomrú totiž na
obrnu (alebo niečo podobné) skôr, než sa autizmus stihne prejaviť.
Nesmieme zabudnúť ani na pána Ho-va-di-na. Ten totiž tie voľby predsa vy-hral! V nejakom
zvláštnom vesmíre, ale vyhral. Tento pán mal byť kandidátom alternatívnej scény. Kým bol
konfrontovaný len s vlastnou klávesnicou, všetko išlo ako po masle. No prišli nepríjemné otázky a
diskusie a jeho taktika silne pripomínajúca pána prezidenta našich západných susedov pohorela. Na
21