Abdon 5/2018 Abdon 5_2018 | Page 22

20
SERIÁL Autor: Elizabeth

Zatratení

3. kapitola
Christian Otvoril som oči vo viere, že bude niečo iné. Že budem vedieť, že som skončil so životom. Dúfal som, že uvidím niečo, čo ma o tom presvedčí. Alebo neuvidím nič a dôjde mi, že nemá už zmysel otvárať oči.
Keď som však skutočne otvoril oči, bola tam ona a ja som mal pocit, že som sa ocitol v nebi. Kľačala nado mnou celkom nehybne a pozerala mi priamo do očí. Bola však niečím desivá. Keď sa rozpustila hmla, ktorá mi zakrývala zrak, zbadal som jej čierne krídla. Dostal som strach, no zároveň som sa cítil pokojne.
Rose bola tu, videl som v jej očiach smútok a hlbokú, hlbokú bolesť. Spoznávala ma, a to poznanie ju ničilo. Videl som to, no nechápal som.
„ Č-č-čo...?“ snažil som sa úporne vyjachtať, no nedarilo sa mi, a ona sa ani len nepohla. Ja som vtedy ani nechcel, aby sa pohla. Chcel som, aby zostala už navždy. Túžil som to vyrieknuť, no nedalo sa. Pocity sa vo mne miešali: strach, úzkosť, pokoj, láska a zmätenie. Stále som nechápal, čo sa vlastne deje. Ako je možné, že je zrazu tu? Veď zomrela... Zrazu však bola preč, a ja som ani nestihol nič povedať...
Po istom čase som sa začala postupne upokojovať. Smútok a beznádej ma neobišli, ale aspoň som zastavila ten zúfalý plač. Dave so mnou stále sedel, mlčal a hladil ma po ramene. Naše krídla sa opäť jemne spojili, a bolo pre mňa lepšie cítiť jeho blízkosť aj napriek tomu, že som cítila neskutočnú bolesť.
Rozhodli sme sa, že sa vrátime späť do domu. Leteli sme mlčky, ja som hľadela pod seba na prázdne ulice, po ktorých len sem-tam prešlo nejaké auto. Miešalo sa vo mne neskutočne veľa pocitov: vina, bolesť, smútok, beznádej, strach. Ale najvýraznejšia bola práve vina a pocit, že som urobila niečo nesprávne, aj keď som vedela, že som zo svojho pohľadu urobila správnu vec. Neľutovala som, že som ho nechala žiť. Len som sa bála, že to nezvládne a bude trpieť ešte viac. A ak ma spoznal, bude to ťažké.
Noc sme s Davidom trávili v tichu, pozerajúc na mesto. Ja som nechcela rozprávať a Dave na mňa netlačil. Ráno však bolo iné.
Kráčala som hore-dolu po miestnosti s holými stenami, Dave sedel na zemi pod oknom, čierne perie na krídlach mu jemne povievalo v chladnom vetre. Vonku husto pršalo a Dave ma zamyslene skúmal svojím pohľadom.

20