TÉMA MESIACA Autor : Denisa Kancírová
Nedokončený žart
„ Nie je to vtipné , je to blbé ...“ znela moja otrávená odpoveď na škeriaceho sa bývalého priateľa , ktorý mal potrebu mi oznámiť , že je opäť so svojou bývalkou a hneď po prvom pošmyknutí ( ako to sám nazval ) sa im zadarilo zamiesiť ( aj to ho citujem ).
Ide totiž o to , že po ich rozchode všade vybľakoval , aká je to krava a že s ňou už nechce mať nikdy nič spoločné . Až sa občas chytám za hlavu , čo hovorí po našom rozchode o mne . A ich sex bol „ hotová katastrofa s mŕtvou rybou po mesačnom vyplavení na breh “. Ešteže som s ním nebola dlho a nám sa žiadne pošmyknutie nepodarilo . Uf . Bola som chorá , mala som dni , potom zas infekciu . Och , vďaka za ňu . Inak by som si teraz búchala hlavu o stenu .
Rozišli sme sa našťastie po pol roku útrpného znášania jeho neustáleho chvastania , aký je úžasný . Jeho primitívne a hlúpe vtipy ani nespomeniem .
Keď som stretla Fera , dobrého kamoša zo strednej , pýtal sa ma , či žartujem . Že by nikdy nepovedal , že sa budem zahadzovať s takým trapošom , akým je Rišo . No , aj ja som si to myslela . A vidíš ... polrok prešiel ako nič .
Občas mám záchvaty , kedy rozmýšľam , že som premrhala šesť mesiacov svojho života . Potom si však poviem , že som sa možno vyhla niečomu oveľa horšiemu . Preto sa necítim opustená , keď idem sama do kina , jem sama v reštaurácii alebo sedím sama na terase .
„ Ahoj ,“ ozvalo sa mi nad hlavou a aby som videla dotyčného , musela som si zatieniť oči rukou . „ Môžem ?“ Jeho ruka ukazovala na voľnú stoličku vedľa mňa .
Kým som stihla namietať alebo pritakať , už si sadal . Trochu drzý , nie ?
„ Sedávaš tu už dlho ,“ skonštatoval holý fakt , o ktorom som ja , pravdaže , vedela . Ale keďže to vedel aj on , bolo to buď divné alebo ...
„ Uhm ,“ odpovedala som , zatiaľ čo som zvažovala možnosti úteku .
„ Sedávam tam oproti ,“ ukázal rukou na stôl na opačnom konci terasy . „ Snažím sa kresliť ľudí v pohybe . Potrebujem si naštudovať reálnych ľudí a hodiť to na papier . Zatiaľ to vyzerá ako na stenách egyptských hrobiek .“
„ Uhm ,“ zopakovala som moju predošlú vyčerpávajúcu reakciu .
„ Asi som sem nemal chodiť ,“ povedal a zvraštil nos . Asi ho moja veľavravnosť nenadchla . „ Prepáč , nechcel som otravovať .“
„ Nič sa nedeje ,“ zastavila som ho , keď už stál na nohách . „ Sadni si , ja len nie som zvyknutá na cudzincov . Po poslednom fiasku som ostražitá .“ Nemusela som mu hneď vešať na nos čo a ako bolo .
„ Dáš si so mnou ešte jednu kávu ? Alebo limonádu ?“
3