„ Nie tak celkom ," vyslovil pomaly . „ Viem kto ťa porodil , ale neviem kto ťa splodil ." V hlase mu zaznel súcit , ešte vždy som uvažovala , či nie je predstieraný .
„ Kde je moja mama ? Prečo si ma nenechala ?" opýtala som sa náhle a o poznanie dychtivejšie . „ Zomrela pri pôrode ." Vzhliadla som a oči ma absurdne zaštípali . „ Aha ." Čo viac som k tomu mohla povedať ?
„ Ľudské ženy majú ťažkosti s donosením našich detí ," pustil sa do vysvetľovania , aj keď vôbec nemusel . „ Často potratia alebo zomrú pri pôrode . Preto sú miešanci ako ty takí vzácni . Rodí sa vás málo a prebudenie prežijú tiež len niektorí ."
„ Takže pri tom môžem zomrieť ?" Dych sa mi zadrhol v hrdle . Toto ma šokovalo , aj keď som mohla očakávať , že medzi toľkými neznámymi budú i ďalšie život ohrozujúce situácie a okolnosti .
„ Nie je smrť ako smrť ," vyslovil vážne . „ Nebudem ti klamať . Prebudenie nie je ľahké a tí , ktorí ho zvládli , o ňom neradi rozprávajú . Ale ak ťa to upokojí , tak ja si myslím , že tebe sa nič zlé nestane ."
Neupokojilo ma to . „ No ak to predsa len nezvládnem , čo so mnou bude ?"
„ Tvoja duša sa roztriešti , a potom už nebude nič . Zostane len škrupina , telo bez duše , ktoré časom pominie ." Miestnosť naplnilo ťaživé ticho , ktoré na nás doľahlo ako obrovská perina .
„ Je mi to ľúto ," dodal , akoby sa to od neho očakávalo . „ Nie je ," pokrútila som hlavou , „ ale ďakujem za snahu ." Už som sa mu dlhšie nedokázala dívať do očí . „ Naozaj mi to je ..." Skočila som mu do reči : „ Myslím , že by som si mala trochu oddýchnuť ." Zatvoril ústa a chápavo prikývol . Bola som vďačná , že to nechal tak .
Oblečená som sa prevalila do ležiacej polohy a ukázala mu svoj chrbát . Zatvorila som oči a dúfala , že všetko bude v poriadku . Vedela som však , že je to len semienko nádeje , ktoré ma ešte neopustilo , no i tak bolo upokojujúce hriať si ho na srdci ako svoj poklad .
Aj jedna kvapka svetla je lepšia ako dovoliť moru zúfalstva , aby ma stiahlo na dno depresie . Ubehlo niekoľko minút . Ren sa vrátil k prepínaniu televíznych staníc .
„ Vieme , kde je pochovaná ," vyslovil z ničoho nič neprítomne , no vedel že počúvam . „ Ak by si sa tam chcela pozrieť . Navštíviť jej hrob . Môžeme tam ísť ."
„ Možno ," bolo jediné na čo som sa zmohla , hoci som si veľmi želala vidieť čokoľvek , čo sa spájalo so ženou , ktorá mi darovala život .
17