„ Ja som rád , že sa to stalo ." Vystrela som sa . „ A to už prečo ?" „ Lebo sa z nás stali priatelia ," odvetil prosto . „ No určite ," odvrkla som a vzdychla si . „ Teraz už nemusíš nič predstierať ." „ Prečo by som predstieral ? Priznávam , ľudia sú mi ľahostajní a nehanbím sa za to . Nemám potrebu spoznávať ich ..." „ A čo všetky tie ženy , ktoré si prestriedal ?" skočila som mu do reči rozhorčene .
„ Čo na to povedať ?!" usmial sa nevinne . „ Som démon a navyše muž , mám svoje potreby . Vyhovieť vlastným rozmarom je pre mňa prirodzené ."
Začervenala som sa pri predstave tých rozmarov .
„ V každom prípade , Ty nie si človek . Teda , aspoň nie tak celkom . Som rád , že sme sa stretli a mali možnosť spoznať sa . Vlastne ," usmial sa nad nejakou spomienkou , „ za to vďačím Jackovi ."
„ Prečo práve jemu ?" začudovala som sa .
„ Lebo pre úspech našej misie by úplne stačilo , ak by sme na teba dávali pozor z diaľky , ale to Pako si povedalo : čím bližšie , tým lepšie . Takže sa s tebou zoznámil a predstavil nás .
Ešte nikdy som nevidel , aby sa s niekým dobrovoľne zoznámil . Nie je práve ... spoločenský ."
„ Áno , na to sa pamätám . Zrazil ma z nôh uprostred chodníka , a prvých päť minút nerobil nič iné , len sa nešikovne ospravedlňoval ," pousmiala som sa nad tou cennou spomienkou . „ Bolo to milé ," no potom sa mi na tvári usadil ten pochmúrny výraz . „ Škoda len , že to predstieral ."
„ Možno ," pripustil . „ Ani ja sa v ňom občas nevyznám . Spriateliť sa s ním nie je ľahké a pochopiť ho je minimálne dva razy také náročné , ale zaujala si ho . Neviem ako si to dokázala , ale chcel ťa spoznať , a ja som tomu rád .
Často neviem , čo si myslí . A práve to sa mi na ňom páči ." „ Bojím sa ho ," priznala som otvorene a zdesila sa nad vlastným priznaním . „ To by mu asi polichotilo ," zasmial sa Ren . „ To nie je smiešne ," zahriakla som ho .
„ Sme démoni . Mala by si sa nás báť ," ale vyslovil to tak nežne , že bolo ťažké brať to varovanie vážne .
„ Povedal si , že sme priatelia ," nadhodila som . „ Áno , ale to neznamená , že by si na nás mala hľadieť skrz okuliare s jednorožcami .
Teraz už vieš čím sme . Nemáme dôvod pred tebou skrývať svoju skutočnú podobu a schopnosti . Uvidíš naše temné stránky , a je prirodzené , že ti občas naženú strach .
Budeš sa báť , ale nesmieš dovoliť , aby ťa to ovládlo . Nepoddávaj sa strachu . Je to dobrý sluha , ale zlý pán ."
Rozhodla som sa zmeniť tému . „ Rada by som vedela , akí sú moji skutoční rodičia . Poznáš ich ?" Zahľadela som sa do nečistých útrob starého koberca a snažila sa tváriť nezaujato .
16