S ÚŤAŽ
Cena Literárneho mecheche 2020
Akcia Literárne mecheche sa tento rok prehupla do druhého ročníka a pri tejto
príležitosti sme sa rozhodli vytvoriť literárnu súťaž pre druhý stupeň základných škôl. Súťaž
sme sa rozhodli dať pod hlavičku časopisu Abdon. Téma súťaže bola „atramentová nevera“,
ktorá poukazovala na 200.-té výročie narodenia Andreja Sládkoviča, ktorý sa nakoniec so
svojou milou Marínou neoženil aj napriek ich aktívnej korešpondencii a náklonnosti.
Súťaž bola rozdelená do dvoch kategórií - pre 5. až 7. ročník a pre 8. a 9. ročník. Do súťaže
sa nám zapojili dvaja súťažiaci z druhej kategórie. Absolútnym víťazom sa stala súťažiaca
Lucka M. s príbehom Atramentová nevera. Výsledky súťaže boli zverejnené na akcii Literárne
mecheche 2020 - 7.3.2020 v KD Bernolákovo, kde odznel aj víťazný príbeh. Vy si ho môžete
prečítať nižšie (pozn.: príspevok je v pôvodnom znení, bez úprav).
Výherkyni ešte raz gratulujeme a držíme palce v ďalšej práci!
-DNA-
Atramentová nevera
Autor: Lucka M.
Asi pred týždňom som sa bola prejsť v parku. Nudila som sa a bol krásny slnečný deň. Vždy a všade
si so sebou nosím malý zápisník. Rada si kreslím veci, čo mi práve preletia hlavou, náhodných ľudí na
ulici alebo si zapisujem myšlienky a pocity. Je to pre mňa forma relaxu a tiež spôsobu, ako sa dostať
von z každodenného života stredoškoláčky. Škola, škola, učenie a zase škola... Keďže zápisník mám
vždy so sebou, ani dnes to nebolo inak. Sadla som si pod strom a pozorovala čo sa okolo mňa deje.
Zazrela som dve dievčatá-dvojičky, ako veselo poskakujú po tráve a naháňajú motýľov. Usmiala som
sa a z tašky som vybrala obľúbený zápisník a moje atramentové pero. Nezvyknem kresliť ceruzkou.
Umelci by ma za to asi nepochválili, no keď kreslím atramentovým perom, kresba mi príde krajšia
a viac osobná.
Začala som kresliť. Dievčatá mali na sebe rovnaké ružové sukne s bielymi bodkami, biele tričko
a veľké ružové mašle vo vlasoch. Niečo tak milé sa mi ľahko kreslilo a o pár minút som mala kresbu
hotovú. Dokončila som malé detaily, vytrhla list zo zápisníka, už-už som sa išla postaviť, že moju
kresbu darujem týmto dvom dievčatám, no boli preč. Ani neviem, kedy odišli. Tak som si opäť sadla
pod strom a do rohu papiera som napísala môj obľúbený citát od Aristotela: „Šťastie je v podstate stav
duše.“ Obrátila som list a na druhú stranu som napísala: Ak toto čítaš prajem Ti pekný deň. Chcela
som dodať malého usmievavého smajlíka, no v tom mi niečo spadlo na hlavu a na papieri sa objavila
veľká atramentová machuľa.„TO SNÁĎ NIE!“ pošepla som si sama pre seba. Vrana mi zhodila orech
na hlavu a to práve vtedy, keď píšem svoj odkaz. Nič som s tým ale nemohla robiť. Pošúchala som si
hlavu, papier som zrolovala a vložila som ho do štrbinky v strome. Párkrát som už takto vložila svoj
28