Abdon 4/2020 Abdon 4_2020 | Page 29

Verdikt Za slabšiu stránku diela považujem vyvolanie zmätenia u čitateľa, ktorý pri množstve postranných príbehov až začne pochybovať, či nakoniec vôbec príde nejaká pointa, ktorá by ich spojila. Tá však príde a je pomerne jednoduché porozumieť jej – stále je však prospešné si niektoré pasáže knihy prečítať znova, na preverenie niektorých detailov. Dvojnásobne to platí pre úvodnú časť knihy, ktorá sa v chronológii odohráva až krátko pred záverom. V opačnom prípade je potrebné venovať pozornosť detailom už pri prvom čítaní. Medzi kozmetické chyby patria príliš zhodné črty rôznych postáv, ktoré sa predstavujú podobným spôsobom a trápia ich podobné neúspechy (napríklad v hľadaní zamestnania). Dej je zas viackrát posunutý vpred len vďaka náhodným prechádzkam týchto postáv. Dnešný čitateľ zdvihne obočie aj nad tým, ako sa daní ľudia boli ochotní zdôveriť dosiaľ neznámym spoločníkom, ihneď pri ich prvom rozhovore. Keďže sa jednalo o prelom 19. a 20. storočia, nemuselo to byť celkom pritiahnuté za vlasy – možno ľuďom žijúcim v tomto období môžeme takúto otvorenosť skôr závidieť. Zároveň s odhalením pointy čitateľ odhalí aj to, čo postavy rozprávaním príbehov vlastne sledovali. Strany 151-152: „Dyson okamžite pochopil, že sa zhodou zvláštnych okolností zaplietol do akéhosi strašného sprisahania, ktoré sa ako vlhká stopa hrozného hada vinie po cestách a bočných uličkách londýnskeho podsvetia. Akosi podvedome vytušil, že sa mu nevedomky dostalo výsady vidieť nečujné a tiché tiene skrytých foriem zdanlivo bežného života, ako sa náhlivo načahujú a miznú za žiarivou oponou sveta plného klamstiev a pretvárky.“ Spomenuté chyby krásy sú jednoznačne prevážené pozitívnymi aspektmi. Patria k nim živé opisy a prebúdzanie predstavivosti. Keďže vnorené príbehy tu dostávajú omnoho viac priestoru ako v Hrôze, užijete si tu viac prítomného napätia. Krátko po začatí čítania ma veľmi príjemne prekvapilo, ako si ma podmaňovala krásna, ľubozvučná slovenčina nášho prekladu. Táto kombinácia faktov pre mňa robí z Troch podvodníkov najlepšie Machenovo preložené dielo, ktoré som doteraz čítal. Vie dobre uspokojiť čitateľa vyhľadávajúceho poviedky a takisto čitateľa, ktorý si chce zakúpiť elektronickú verziu knihy. Doslov Michala Havrana poukazuje na odpor, s akým boli Traja podvodníci prijatí, či skôr neprijatí po svojom vydaní v roku 1895. Taktiež poukazuje na vyobrazenie odvrátenej strany mesta, v ktorom nikto nie je v bezpečí pred podsvetím. Samotný názov románu je tiež zaujímavý – je totiž odkazom na stredoveký spis anonymného autora, ktorý spochybňoval troch náboženských prorokov – Ježiša, Mohameda a Mojžiša. 27