T ÉMA MESIACA
Autor: Romanus Von Rayne
Sex ti dáva krídla: Chvála Delectariova
Čo ti dáva krídla?
Ja sa skôr pýtam dámy, páni a vzácni rodovo nespútaní: čo je to za ignorantskú otázku? Kto sa
mohol niečo tak bezbožného spýtať v čase, keď má celý svet domáce väzenie? Nepýta sa váš záchod
lepšie existenčné otázky? Myslíte, že vo svete, kde Boh kvôli vlastnej skleróze zabudol nekŕmiť hadov,
potom zabil vlastného syna a spôsobil nepreberné množstvo fyzických a mentálnych vojen, a stále si
vraví: ,,Všedobrý, sú ešte niekomu povolené krídla?”
Ak áno, gratulujem. Práve pre takých ako vy som dnes zostúpil na Fórum Romanum tridsať rokov
pred tým, než prídu tí puritáni s krížmi. Ako to viem? Nie, nie som veštec. Ale poznám pár budúcich
bohov. Nemusíte sa báť, nie som ani epikurejec, i keď ich argument proti strachu zo smrti je veľmi
krásny.
Tí, ktorí ma poznáte možno čakáte, že budem vravieť o sile dnešného atramentu. Nezaobíde sa to
bez neho, veď z čoho by už malo byť nebo než z temného éteru, ak by sme však išli iba touto cestou,
narazíme na prílišne abstraktný intelektualizmus prístupný len pár vyvoleným. Krídla, priatelia, sú
však ponúknuté každému. Kým? Predsa ním samým, ak sa vzoprie konvenciám natoľko, že si dovolí
zničiť sám seba a tým sa objaviť. Čo myslím objavením samého seba? Nuž, to čo veľkí filosofi vždy
hlásali: odstránenie klamu.
Najväčší klam dnešnej doby je láska. Fixovanie sa na ňu je vražda kreatívnej vraždy. Naviac, sotva
poznáme samých seba. Ako môžeme poznať druhých? Nemôžeme mať o nich žiadne stále poznanie,
pretože všetko sa odohráva v premenlivých javoch, v tónoch existencie, ktoré počujeme vždy z nejakej
perspektívy. Fixovanie sa na čokoľvek stále je ilúzia, ktorá padne s prvým bozkom. Jediná stálosť je
chaos nestálosti. Preto najpravdivejším javom je rozkoš. Ale nie rozkoš intelektuálna, už som
spomínal, že nie som snob. Ide o rozkoš jednoduchšiu.
Položíte mi otázku: ,,Fakt nás tridsať pozícii naplní?” Dobrá otázka! Vracia nás totiž späť k základu
univerza, z ktorého sa k Vám prihováram.
Diogenes Laertius píše o čase, v ktorom Erebus stvoril Lýru. Bol na ňu tak pyšný, že privolal Erosa
a spoločne padli do rozkoše. Po istom čase s Lýriných pier začala pršať čierna tekutina. Múzy ju
pozbierali a rozdelili najlepším. Trochu Platónovi, Markýzovi de Sade, ktorému bol rozkrok Afrodité
krížom a ďalším. Preto rozkoš, ktorú zažijeme a vyjadríme našimi telami v atramentových svetoch je
thttps://music.ou
jediyoutube.noucom/prawatch?vou.Nie=gNTIOZ3jjeJJo&list=toRDAMVMgNTIOaleZ3jJJo
tiež
intelektualizmus? Nie, pretože každý je schopný vstúpiť do sveta ovládaného jazykom jeho vlastných
myšlienok. Tento svet je proti všetkým Bohom, a zároveň je svojím vlastným demi...
Fragment vybraný z: K. Alexandrijský: Stromateis
16