Prstom si poťukala po perách. Potom na neho rozžiarene pozrela. ,,Máš nádej, ktorá ti dáva krídla.“
Nečakane sa k nemu nahla a pobozkala ho na líce. Premohli ju rozpaky a vzápätí sa odtiahla. ,,Stačí ti
to ako moja odpoveď?“
Uchopil ju za ruku a pevne stisol. ,,Áno,“ zašepkal. Zdvihol oči k nebu. ,,Prestalo pršať, Betka.“
,,To je dobré znamenie,“ zašepkala.
Alžbeta to nahlas nepovedala, ale vedela, čo to v skutočnosti znamená. V jej duši sa rozjasnilo, a
preto sa už na svet nedívala cez tmavý závoj. Zaplavil ju príval radosti. A spolu s ňou prišla nádej, pre
ktorú sa oplatilo žiť.
15