T ÉMA MESIACA
Autor: Patrícia Brestovanská
Ti dáva krídla
Alžbeta sa zamrvila na zemi, ale nevydala zo seba ani hlásku. Sykla bolesťou, keď sa rukou dotkla
oškretého kolena. Krv ešte nezaschla a vypaľovala jej do kože znamenie. Vždy, keď sa na to miesto
pozrela, jej pripomenulo, aká bola hlúpa. Nepočúvla svoj rozum, keď sa vydala na pomoc svojej
spolužiačke. Sľúbila, že dievčatám z triedy spraví úlohu z Angličtiny. Spoliehali sa, že im ju prinesie,
ale ona to neurobila. Vystavila ich verejnému posmechu,a oni museli ísť do profesorkinho kabinetu.
Nebolo to prvý raz, čo sa vykašľali na školské povinnosti. Teraz na to však doplatili. Keď Alžbeta
počula, aký trest pre ňu chystajú, rozhodla sa úbohej dievčine pomôcť. Vzala vinu na seba a priznala
sa k niečomu, čo neurobila. A to bola osudová chyba. Triedne záškoláčky si na nej vyvŕšili zlosť a
strpčili jej život. Nikdy nebola obľúbená, ale podarilo sa jej vyhnúť šikane. Až doteraz bolo všetko v
poriadku. A zrazu sa stala triednou bábkou, na ktorej si každý vybíjal hnev. Hoci sa v duchu cítila
zahanbene, odmietla sa pred nimi zosypať. Zostala sedieť na zemi a vrhla pohľad na chlapca, ktorý
nad ňou stál. Bol to jej spolužiak Oliver.
Čierne vlasy mu padali do čela a modré oči pripomínali cencúle. Vďaka urastenej postave patril k
typom, na ktoré sa lepili všetky dievčatá zo školy. Alžbeta ho však nevedela vystáť, a ani trochu sa jej
nepáčil. Z celej duše ním opovrhovala za to, ako sa správal k slabším jedincom. Najhoršie na tom bolo,
že on sa svojou zákernosťou ani netajil. Alžbeta si všimla, že sa na ňu uprene pozerá. Okamžite
odvrátila zrak a dala mu najavo, že ju nezaujíma.
Ticho sa zasmial a otočil k blonďavému dievčaťu, ktoré vedľa neho stálo. ,,Myslím, že dostala
dostatočnú príučku, Barbara. Už sa o nič podobné nepokúsi,“ presviedčal ju sebaistým hlasom. ,,Viac
nebude robiť problémy.“
,,Si o tom naozaj presvedčený?!“ zvolala jeho spolužiačka a nahnevane na neho fľochla. ,,Vieš, čo
nám predsa povedala? Prinútila dievčatá v triede, aby naše hrozby nebrali vážne! Teraz už nie je žiadna
ochotná robiť mi domáce úlohy,“ posťažovala sa nahlas a prekrížila si ruky cez prsia. ,,Nemám čas
venovať sa hlúpej škole.“
Chlapec sa uškrnul. ,,Hej. Dosť času ti zaberie tie naivky potrápiť a získať si u nich rešpekt,“
povedal bez servítky a ignoroval jej reakciu.
,,Oliver! Teraz si to prehnal!“ skríkla zlostne a v tvári očervenela. ,,Nenúť ma, aby som ťa dala na
zoznam,“ pohrozila mu nepriateľsky.
Zbledol. Nepochyboval o tom, že to nie sú len plané slová. Mal o tom možnosť sa niekoľkokrát
presvedčiť. Jeho postavenie v triede bolo pre neho dôležité. Nemohol si dovoliť oňho prísť. A to za
žiadnu cenu. Žiadna spolužiačka mu za tú potupu nestála. ,,To som len žartoval,“ bránil sa proti
obvineniu a snažil sa ju získať na svoju stranu. Pozrel dolu na dievča a hovoril, ako keby tam nebolo.
,,Po dnešnom dni si dvakrát rozmyslí, či bude ešte riskovať.“
Prekvapene zažmurkala. ,,Prečo si si taký istý?“
10